Ťažko sa dá očakávať od politikov, že budú robiť
nepopulárne opatrenia bez toho, aby nemali na krku nôž, povedal pre ČTK dňa
24.1. 2010 Radovan Ďurana z INESS. Pripomenul prípad Maďarska, ktoré pristúpilo
ku škrtom v penziách či platoch vo verejnej správe až pod tlakom prudkého pádu
ekonomiky a zúžení možností na získanie nových pôžičiek. Čím dlhšie však bude
Slovensko podľa Ďuranu výrazné šetrenie odkladať, tým väčším ekonomickým problémom
môže čeliť v budúcnosti.
Väčšina slovenských politikov napriek rastúcemu verejnému
dlhu odmieta rušenie sociálnych dávok, medzi ktoré patria aj vianočné dôchodky
či prídavky na deti.
Vyplynulo to z ankety ČTK medzi zástupcami strán. Za
razantnejšie zmeny v dávkach sa vyslovila len mimoparlamentná Sloboda a
solidarita (SaS). Podľa ekonomického analytika Radovana Ďuranu však dlžoby
štátu rastú takým rýchlym tempom, že škrty sa v priebehu niekoľkých rokov
nevyhnú ani oblasti sociálnych vecí.
Radikálne zlepšenie
V tomto roku by mala podľa schváleného rozpočtu verejná správa, do ktorej sa
okrem ministerstiev či úradov započítava aj Sociálna poisťovňa, zdravotné
poisťovne, mestá, obce a samosprávne kraje, hospodáriť s rekordným schodkom 3,7
miliardy eur. Znamená to, že štát si musí požičať na viac než desatinu
výdavkov, ktoré si naplánoval. Výdavky Sociálnej poisťovne a ministerstva práce
a sociálnych vecí tvoria približne tretinu z celého balíka verejných financií.
Bez úverov nedokáže štát vykryť svoje náklady ani v nasledujúcich rokoch,
pričom v dlhodobom horizonte ekonómovia očakávajú výrazný nárast výdavkov na
dôchodky či zdravotníctvo.
Obmedzenia vo vyplácaní vianočných príspevkov, prídavkov na
deti a štátnej podpore pri narodení, na ktoré smeruje ročne spolu asi 400 miliónov
eur, by neviedli k radikálnejšiemu zlepšeniu hospodárenia štátu. V súčasnosti
však podľa časti ekonómov prispievajú k neúčelnému míňaniu verejných zdrojov.
Dostávajú ich totiž aj ľudia s vysokým príjmom.
Koálícia aj opozícia sú proti
Keďže sociálne dávky pomáhajú podľa skorších vyjadrení odborníkov stranám
získavať voličov, politici na ne siahať odmietajú. "Smer-SD nebude nikdy
súhlasiť so zrušením vianočných dôchodkov, príspevkov pri narodení detí alebo s
výrazným obmedzením prídavkov na deti," zhrnula ČTK hovorkyňa najsilnejšej
vládnej strany Katarína Kližanová Rýsová. "Pokiaľ ide o rušenie príspevku
pri narodení dieťaťa alebo obmedzenie prídavkov na deti, tak ĽS-HZDS nesúhlasí
s takýmto riešením," pridal sa predstaviteľ ďalšej vládnej strany – štátny
tajomník ministerstva práce Peter Sika. Podobne reagoval aj štátny tajomník
ministerstva financií za SNS František Palko.
Ani najsilnejšia opozičná strana SDKÚ-DS nie je za
obmedzenie sociálnych dávok. "K zrušeniu spomínaných dôchodkov, prídavkov
a príspevkov nebude potrebné pristúpiť, ak sa na Slovensku zastaví rast
korupcie, populizmu, podceňovanie ekonomických analýz pri strategických
vládnych krokoch," zhrnul jej zástupca Eugen Jurzyca. Expert na sociálnu
politiku v KDH, poslanec Július Brocka, by síce privítal zmenu terajšieho
systému rozdeľovania niektorých dávok, ale k ich obmedzovaniu by pristúpil len
v prípade, že by sa už nenašli iné zdroje šetrenia. Tretia opozičná strana –
SMK na otázky ČTK nereagovala.
Sulík proti prúdu
Proti rušeniu prídavkov na deti či štátnych dávok pri narodení sa postavila
aj mimoparlamentná strana Most-Híd, ktorá by sa podľa prieskumov verejnej
mienky mohla prebojovať do Národnej rady. K zastaveniu vianočných príspevkov
nezaujala jednoznačné stanovisko. "Vianočné dôchodky nie sú systémovým
opatrením, preto strana Most-Híd bude navrhovať spravodlivé riešenie najnižších
dôchodkov," uviedla hovorkyňa Nora Czuczorová. Stop pre vyplácanie
takzvaných vianočných dôchodkov by podporila SaS, ktorá sa taktiež v
prieskumoch verejnej mienky pohybuje na hranici zvoliteľnosti do parlamentu.
"SaS považuje vianočné príspevky za nesystémové a podporila by ich
zrušenie," zhrnul jej podpredseda Jozef Mihál. To isté podľa neho platí aj
o príspevkoch pri narodení. SaS je však podľa neho proti zmenšovaniu balíka
určeného na prídavky na deti, aj keď chudobnejší by mali mať podľa Mihála nárok
na vyššiu dávku. V súčasnosti má podpora jednotnú výšku 21,99 eura mesačne.
"Ťažko sa dá
očakávať od politikov, že budú robiť nepopulárne opatrenia bez toho, aby nemali
na krku nôž," zhodnotil Ďurana z bratislavského mimovládneho inštitútu
INESS. Pripomenul prípad Maďarska, ktoré pristúpilo ku škrtom v penziách či
platoch vo verejnej správe až pod tlakom prudkého pádu ekonomiky a zúžení
možností na získanie nových pôžičiek. Čím dlhšie však bude Slovensko podľa
Ďuranu výrazné šetrenie odkladať, tým väčším ekonomickým problémom môže čeliť v
budúcnosti. Škrty by sa podľa neho mali dotknúť okrem sociálnych vecí aj
ďalších oblastí. "Deficit štátneho rozpočtu je tak vysoký, že jeho
vyrovnanie vyžaduje koordinované a značné šetrenie vo všetkých skupinách
výdavkov," dodal.
ČTK
Hospodárske
noviny, 24.1. 2010
