Radovan Ďurana z INESS nepovažuje za najväčší
problém novú organizačnú formu, ale motiváciu vedenia firiem. Vytvorením nových
postov nemotivovaných vládnych úradníkov v holdingu vláda vytvorí ďalší priestor
na korupciu. Vyššia kvalita prepravy a služieb, nižšia miera korupcie a
predražených nákupov by sa dali dosiahnuť privatizáciou, povedal pre SME dňa
26.1. 2010.
Pred rokmi sa
železničné firmy rozdelili, aby na trh mohli prísť konkurenti. Teraz sa majú
opäť spájať. Protimonopolný úrad si myslí, že tým konkurentov pre železnice
odplašíme.
BRATISLAVA. Osobný a nákladný železničný prepravca, ako aj
správca koľajníc, fungujú niekoľko rokov ako tri samostatné podniky. Teraz sa
majú opäť prepojiť, a to do holdingu.
Ich spojenie navrhuje ministerstvo dopravy. Tvrdí, že
spoločná materská firma má pomôcť železničným spoločnostiam šetriť. Koľko môžu
usporiť, ministerstvo zatiaľ nevie. Pracuje na detailnej analýze úspor.
Výhody spájania zatiaľ nie sú jasné ani ministerstvu
financií. Chce, aby rezort dopravy materiál prepracoval a znova predložil na
pripomienkovanie. Podľa hovorcu ministerstva dopravy Stanislava Jurikoviča sa s
rezortom financií rokuje.
Kritika za kritikou
Návrh ministerstva dopravy ostro kritizoval Protimonopolný
úrad. Tvrdí, že „dôjde k personálnemu aj majetkovému prepojeniu železničných
subjektov a stratí sa aj minimálna nezávislosť medzi správcom infraštruktúry a
štátnymi dopravcami".
Výsledkom spojenia bude podľa úradu konflikt záujmov a
neprehľadné hospodárenie jednotlivých železničných spoločností. Keď budú
finančné toky medzi troma železničnými firmami neprehľadné, môže to odradiť
konkurentov od vstupu na náš železničný trh.
Problém je, že stratové činnosti sa môžu platiť zo ziskov
prosperujúcej firmy. Navyše, obaja dopravcovia musia platiť správcovi koľajníc
za ich používanie.
Jurikovič tvrdí, že účtovníctvo troch firiem zostane
oddelené. O rovnaké možnosti na trhu pre všetkých sa má postarať Úrad pre
reguláciu železničnej dopravy. Ten určuje aj cenu za používanie koľajníc a je
pre každého rovnaká.
Spájanie železničných spoločností má podľa hovorcu rezortu
dopravy prispieť k zníženiu tohto poplatku, čím by železnice mohli
prilákať na naše koľajnice viac tovaru.
Podobný holdingový model, aký navrhuje vytvoriť rezort
dopravy, funguje aj v Rakúsku, Nemecku či Poľsku. Protimonopolný úrad však
upozorňuje, že pre holdingový model začala voči týmto krajinám konať Európska
komisia.
V spomínaných štátoch je holding výsledkom rozdeľovania
železníc. U nás ide vývoj naopak – rozdelili sa a teraz sa majú spájať.
Podľa riaditeľa Výskumného ústavu dopravného v Žiline Ľubomíra Pačáka
Európska únia síce chce, aby sa železničné firmy rozdeľovali, ale u nás sme ich
rozdelili úplne, čo sme podľa európskych zákonov nemuseli.
„Boli sme pápežskejší ako pápež," povedal Palčák.
Súhlasí s tým, že spájanie môže zvýšiť konkurencieschopnosť podnikov. Cez
materskú firmu sa má podľa rezortu dopravy vytvoriť tlak na „dlhodobo
udržateľné a vyrovnané hospodárenie". Rolu majú pri spájaní zohrať aj
spoločné nákupy služieb.
Neefektívni štátni manažéri
Ak budú tri firmy robiť niektoré veci spoločne, nebudú podľa
Palčáka asi potrebovať toľko zamestnancov v riadiacich štruktúrach. V návrhu sa
však píše, že spájanie nebude mať vplyv na zamestnanosť. V prvom štádiu sa
podľa Jurikoviča s prepúšťaním nepočíta. Neskôr sa aktivity vyhodnotia a
„zabezpečia sa najefektívnejšie kroky smerom k zabráneniu hromadného
prepúšťania".
Analytik INESS
Radovan Ďurana nepovažuje za najväčší problém novú organizačnú formu, ale
motiváciu vedenia firiem. Vytvorením nových postov nemotivovaných vládnych
úradníkov v holdingu vláda vytvorí ďalší priestor na korupciu. „Vyššia kvalita
prepravy a služieb, nižšia miera korupcie a predražených nákupov by sa dali
dosiahnuť privatizáciou," dodal.
SME
26. 1. 2010 | Daniela Krajanová
