Elektrina vyrobená slnečnými elektrárňami zažila v
poslednom období ohromný rast popularity. Nie náhodou, štáty garantujú dlhodobé
výkupné ceny elektriny na úrovni 10 a viacnásobku ceny elektriny vyrobenej
štandardnými zdrojmi.
Rastúce výrobné kapacity na produkciu solárnych panelov a
technologický pokrok tlačia ich cenu dolu. Výsledkom je lukratívny biznis s
garantovanými výnosmi a ziskom. Zisk z tohto podnikania následne zvyšuje
hodnotu aktív, ktoré by inak stáli ladom, ale v tomto prípade sú využiteľné.
Napríklad také strechy rodinných domov. Meter štvorcový správne
natočenej strechy môže vyniesť aj 60 Kč ročne.
Prenájom strechy je manifestáciou neviditeľnej ruky trhu. Proces nikým
neriadeného hľadania efektívnejšieho využitia existujúcich zdrojov, ku ktorému
dochádza, ak sú tradičné zdroje príliš nákladné (vysoká cena vhodných
pozemkov), alebo je predajná cena vyprodukovaného statku dostatočne vysoká. V
tomto prípade je to najmä ten druhý faktor, ktorý je zároveň prejavom štátneho
zásahu do ekonomiky. Zásah, ktorý odvracia pozornosť mnohých investorov od
priemyselného sektora, či sektora služieb a preťahuje ich vzácny kapitál do
konkrétnej oblasti výroby elektriny. Niežeby to bol ojedinelý prípad, viď
investičné stimuly, je však zaujímavý tým, že sa na ňom dá ilustrovať, ako
štátny úradník nie je schopný ani pri najlepšej vôli optimálne nastaviť cenu, a
flexibilne ju upravovať.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) stanovil výkupnú cenu za slnečnú
elektrinu v tomto roku na 0,43€/KWh. Cena je to vskutku výhodná, zhruba 6
násobok trhovej ceny elektriny, záujem investorov bol obrovský. Štátny úradník
sa zľakol vysokého dopytu, a tak zavádza
novú reguláciu. Ak novelu schváli parlament, Ministerstvo hospodárstva bude
schvaľovať každý projekt nad 0,1 MWe, či je v súlade s energetickou koncepciou
krajiny. To výrazne obmedzí vznik väčších projektov. Projekty nad 1 MWe
(všetky, nielen slnečné) bude musieť odsúhlasiť aj ÚRSO. Maximálny možný výkon
všetkých slnečných elektrární určuje podmienka získania súhlasu prenosovej
spoločnosti, ktorá vystavila
solárnej energii limit 120 MWe, ako únosnú mieru pre stabilitu siete.
Celkom významné zmeny prijaté v horizonte jedného roka musia dať investorom
zabrať.
Slovensko začalo s podporou solárnych zdrojov pomerne neskoro, hovorí o tom aj
zapojený inštalovaný výkon v minulom roku vo
výške 0,2 MWe. So susedným Českom sa nemôžeme porovnávať. Tam inštalovaný
výkon solárnych elektrární dosiahol
470 MWe (zhruba výkon jedného reaktoru v Mochovciach) a mal by vzrásť do
konca tohto roku na 1000 MWe. Najväčšiu
z nich plánuje ČEZ s rozlohou 80 futbalových ihrísk a výkonom 30 MWe.
Vysoký záujem investorov je pochopiteľne dôsledkom výhodnosti nastavenia cien.
Výkupná cena je síce garantovaná (v Česku 11- 12 Kč/kWh), ale to neznamená, že
distribučné firmy ju dotujú z vlastného vrecka. Náklady na inak nerentabilnú
produkciu solárnej elektriny hradia všetci spotrebitelia. Prepočet zo susedného
Česka hovorí, že pri dosiahnutí jedného gigawatu inštalovaného výkonu v roku
2011 bude jedna MWh vyrobenej elektriny vyžadovať príspevok 190 Kč korún (pri
očakávanom 13% využití inštalovaného výkonu). To je zvýšenie aktuálnej ceny
silovej elektriny o 10%! Na Slovensku je inštalovaný výkon podstatne nižší, a
preto aj doplatky nebudú tak bolieť. To ale stále nie sú všetky náklady
daňových poplatníkov. Rozsiahle zdroje do nich tečú z eurofondov a dotácií zo
štátneho rozpočtu.
Z pohľadu spotrebiteľa si môžeme gratulovať, že na Ministerstve hospodárstva sa
nepresadilo loby obnoviteľných zdrojov tak intenzívne ako v okolí. Nevedno, či
je to skutočnými obavami o stabilitu prenosových sietí, tlakom producentov z
konvenčných zdrojov, alebo strachom z prílišného tlaku na spotrebiteľské ceny.
Príliš štedrú dotačnú politiku sa preto chystá obmedzovať
nielen Česko (návratnosť slnečných elektrární tam vychádza už aj na 6
rokov), ale výkupné ceny plánujú znižovať už
aj v Nemecku. Tam by mala cena elektriny vyrobenej na strechách klesnúť
o 15%, na pôde dokonca o 25%. Rovnako Francúzsko uvažuje o podobnom
znižovaní.
Na jednej strane by sa dalo hovoriť o úspechu európskej politiky. Naplnilo sa
očakávanie, že rozvoj obnoviteľných zdrojov bude viesť k znižovaniu
investičných nákladov, a teda že návratnosť investícií do solárnych elektrární
bude potrebné dotovať nižšou sumou, alebo kratšie. Solárne panely skutočne
zlacneli.
To by bol však len veľmi obmedzený pohľad na dopady tejto hospodárskej
politiky.
Tu je niekoľko negatív stimulačnej politiky.
1) 1MWe inštalovaný v solárnej elektrární nie je náhradou 1 MWe fosílnych
zdrojov. Vyžaduje
zálohovanie takýmto zdrojom na viac ako 80%.
2) Vysoký inštalovaný výkon zdrojov s nestabilným výkonom vyžaduje dodatočné
náklady na reguláciu siete, a náklady na výstavbu
dodatočnej infraštruktúry.
3) Časté zmeny v zákonoch na podporu výstavby slnečných elektrární poukazujú na
to, že „manažovanie trhu“ stimulmi a dotovanými cenami nie je (a nemôže byť) z
pozície štátneho úradníka zvládnuté.Pôvodne vysoké výkupné ceny vyslali falošné
informácie investorom, ktorí budú teraz musieť utopiť nezanedbateľnú sumu
vstupných nákladov, kvôli nemožnosti realizovať všetky svoje projekty.
4) Lukratívnosť slnečnej energie priťahovala kapitál, ktorý nemohol byť využitý
v iných sektoroch produktívnejšie. Vývoj solárnych kolektorov, a teda aj pokles
ich ceny, by sa nezastavil, ak by vlády nedotovali túto formu výroby elektriny.
Už v minulosti boli solárne zdroje, hoci drahšie, žiadané v oblastiach, kde nie
je prístup k distribučnej sieti. Možno by vývoj nebol tak rýchly, ale k
masovému rozšíreniu by došlo až vtedy, keď by využitie solárnej elektriny bolo
ekonomicky rentabilné. V medziobdobí by mohol byť kapitál využitý v sektoroch,
ktoré nevyžadujú dotovanie (dotovanie znamená, že vláda podporuje výrobu statku,
ktorý si inak nikto nechce za pôvodnú cenu kúpiť, čiže neefektívnu alokáciu
zdrojov)).
Z pohľadu potreby dotovania je pre slovenských daňových poplatníkov podstatne
lacnejšia elektrina z biomasy (ak už má byť sledovaný cieľ podielu
obnoviteľných zdrojov).
Z uvedených dôvodov treba novému návrhu vyčítať nie prísnosť vo vzťahu k
solárnej energii, ale naopak, nedôslednosť. Každá nová regulácia bude na
meniacom sa trhu čoskoro vyžadovať novú reguláciu. Keď motivácie vznikajú
externe (v parlamente), deformujú sa samoregulačné sily trhu. Zrušenie
dotovaných výkupných cien by ušetrilo daňovým poplatníkom nielen vo forme
nižších cien elektriny, ale aj nižších nákladov verejnej správy na prípravu a
neustále upravovanie dotačných politík.
Radovan Ďurana
INESS
