Odmeňovanie štátnych úradníkov by malo prejsť
kompletnou reformou, ktorá by reflektovala to, že ich poslaním je čo
najefektívnejšie plniť požiadavky voličov, to znamená maximalizovať hodnotu za
co najnižšie náklady. Motivácia naplňať toto poslanie by mala byť stimulovaná
osobnou hmotnou zainteresovanosťou pri zlyhaní, povedal pre SME dňa 30.1. 2010
Radovan Ďurana z INESS.
Zabetónovať verejný
dlh chce minister financií v ústave. Opozícia je za. Ekonómovia pripomínajú, že
netreba zabudnúť na tresty.
BRATISLAVA. Štátny dlh pravdepodobne skončí v ústave. Návrh
ministra financií Jána Počiatka zastaviť rýchlo rastúce zadlžovanie Slovenska
ústavným zákonom nachádza sympatie medzi koaličnými aj opozičnými politikmi.
Okrem Počiatka, ktorý sa k tomu verejne prihlásil, podporuje ústavnú brzdu pre
dlh aj šéf rozpočtového výboru v parlamente Jozef Burian (Smer). Za sú aj HZDS,
SDKÚ či KDH.
Brzda pre maďarskú cestu
Obmedziť zvyšovanie dlhu ústavným zákonom je jedna z
možností, ktorou chce vláda zabrániť, aby sa zo Slovenska stalo druhé Maďarsko.
To vlani pre veľký dlh vlády a ľudí takmer zbankrotovalo.
Ústavný strop spolu s ďalšími opatreniami, ktoré majú
zabrániť, aby dlh nebezpečne stúpal, pošle Ficova vláda v nasledujúcich
týždňoch do Bruselu. Sú súčasťou Programu stability, ktorý tento týždeň
ministri schválili. Takýto program musí členská krajina eurozóny pravidelne
ročne posielať eurokomisii aj do Európskej centrálnej banky.
Ešte v roku 2008 bol dlh Slovenska približne 560 miliárd
korún. Bolo to necelých 28 percent hrubého domáceho produktu. Pre krízu aj
neochotu vlády šetriť sa však vlani dlhová špirála začala roztáčať rýchlejšie.
Tento rok by mal prekročiť 40 percent HDP. Je to stále hlboko pod povolenou
hranicou Bruselu. Krajina s eurom by nemala mať dlh nad 60 percentami
HDP.
„Stanovenie horného limitu pre verejný dlh v ústave
predstavuje zásadnú zmenu v riadení verejných financií," povedal hovorca
rezortu financií Miroslav Šmál. Ministerstvo sa ešte nerozhodlo, aká vysoká by
mala byť hranica, a nevie, či s návrhom zákona vyjde v tomto volebnom období.
Šéf rozpočtového výboru Burian povedal, že nemá problém s
ústavným zákonom, no na to treba aj opozíciu. Dlhový strop by podľa neho mal
byť medzi 50 až 60 percentami, ale číslo by mala „určiť odborná analýza, aby
tým v budúcnosti nemohla opozícia vydierať koalíciu".
Bublina a tresty
„Sme k tomuto návrhu ústretoví, veď sme to už v minulosti
navrhovali," povedal podpredseda SDKÚ Ivan Mikloš. Myslí si však, že zo
strany vlády a ministerstva ide o marketingovú bublinu. „Je to falošné a
farizejské. Dokazuje to nezodpovedná hospodárska politika Smeru. Neoficiálne je
dlh už najvyšší v histórii aj k HDP, hoci pred dvoma rokmi bol najnižší,"
povedal.
Ak by sa podľa analýzy inštitútu INEKO zarátali do dlhu aj
PPP projekty na cesty, dostal sa by sa cez 50 percent HDP. Pravidlá únie to
však nevyžadujú. Najvyšší dlh sme mali v roku 2000, keď dosiahol 50,4 percenta.
Podpredseda KDH Anton Marcinčin povedal, že by Počiatka
podporili, „no nemali by byť v zákone výnimky".
Aby prípadný ústavný zákon nebol len formálny, mal by obsahovať aj sankcie, keď
ho vláda prestúpi. „Formálny pád vlády je vhodným mechanizmom," myslí si
ekonóm UniCredit Bank Ján Tóth.
Analytik inštitútu
INESS Radovan Ďurana hovorí o pokutách pre vládu: „Motivácia napĺňať toto
poslanie by mala byť stimulovaná osobnou hmotnou zainteresovanosťou pri
zlyhaní."
SME,
30. 1. 2010 | Ľuboš Jančík
