Radovan Ďurana z INESS odmietol pre ČTK dňa
3.3. 2010 pokles odvodov do druhého dôchodkového piliera. Očakávané problémy s
chýbajúcimi peniazmi na penzie by sa podľa neho len odsunuli.
Zníženie odvodov do druhého
penzijného piliera, ktoré požaduje vládna ĽS-HZDS v prospech Sociálnej
poisťovne, by v budúcnosti prehĺbilo problémy s vyplácaním dôchodkov.
Čím menej si ľudia na svojich
účtoch v súkromných dôchodkových správcovských spoločnostiach (DSS) našetria,
tým viac odvedú na penzie pracujúci o dvadsať či tridsať rokov, povedal Viliam
Páleník z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Na Slovensku totiž v nasledujúcich
desaťročiach pre dlhotrvajúci pokles pôrodnosti ubudne pracujúcich, ktorí budú
môcť prispievať na penzie cez povinné odvody. Predchádzajúca vláda Mikuláša
Dzurindu presadila zmenu dôchodkového systému a asi 1,5 milióna ľudí si začalo
na dôchodky šetriť v DSS. Sociálna poisťovňa, ktorá vypláca terajšie penzie, však
zmenou prichádza každoročne o stovky miliónov eur. Na výpadky v jej príjmoch musí
hľadať zdroje vláda.
"Do stredného veku prichádza
početná generácia zo sedemdesiatych, osemdesiatych rokov, a keď tá pôjde do
penzie, reforma by mala byť už ukončená," povedal Páleník. Na súkromné
účty odchádzajú odvody vo výške deviatich percent z hrubej mzdy, rovnaký pomer
získava Sociálna poisťovňa. Hoci krajina čelí negatívnym dopadom svetovej
hospodárskej krízy, v súčasnosti je podľa Páleníka najlepšie obdobie na tvorbu
zdrojov pre budúce penzie.
Pokles odvodov do druhého dôchodkového piliera odmieta aj analytik
bratislavského mimovládneho inštitútu INESS Radovan Ďurana. Očakávané problémy
s chýbajúcimi peniazmi na penzie by sa podľa neho len odsunuli.
Bez sporenia na súkromných účtoch
by náklady na dôchodky v roku 2025 vzrástli pri súčasných cenách na asi 4,43
miliardy eur (133,5 miliardy korún), oproti 3,25 miliardám eur (97,9 miliardy
korún) v roku 2007, vypočítal INESS. V roku 2050 by už na penzie bolo potrebných
z verejných zdrojov 5,87 miliardy eur (176,8 miliardy korún). V prepočte na
jedného pracujúceho by sa pre očakávaný úbytok zamestnancov náklady na dôchodky
zvýšili v roku 2050 oproti roku 2007 o 157 percent.
Sporenie na súkromných účtoch na
penzie považuje za prínos aj poslanec ĽS-HZDS Jozef Halecký, súčasné nastavenie
dôchodkového systému však podľa neho presahuje ekonomické možnosti štátu.
"Takýmto tempom by mali ísť bohatšie krajiny," povedal ČTK. ĽS-HZDS opakovane
žiadala pokles odvodov do DSS na šesť percent, naopak príspevok do Sociálnej
poisťovne by sa mal zvýšiť na 12 percent. Konfederácia odborových zväzov
nedávno dokonca vyhlásila, že na súkromné účty by mali smerovať len štyri
percentá z hrubej mzdy.
Vláda Roberta Fica zatiaľ podľa
ministerky práce a sociálnych vecí Viery Tomanovej úpravu odvodov do DSS
neplánuje. "Na takomto variante nepracujeme," povedala v nedeľu v
diskusnej relácii televízie TA3. Napriek tomu, že Fico fungovanie dôchodkových
správcovských spoločnosti dlhodobo kritizuje, v najbližšom období by sa mala
upraviť len výška poplatkov za vedenie účtov v DSS, poznamenala ministerka.
ČTK | 3. marca 2009
