Znižovanie odvodového zaťaženia je prioritou, ale
len jednou stranou mince. Tou druhou sú vysoké výdavky štátu, ktoré majú byť
financované práve z odvodov, povedal pre Hospodárske noviny dňa 17.3. 2010 Radovan
Ďurana z INESS. Podľa neho ak nedôjde k spomaleniu rastu výdavkov na dôchodky a
zdravotnú starostlivosť, teda vláda nezačne výraznejšie šetriť, zníženie
odvodov bude musieť byť nahradené zvyšovaním daní.
Nižšie odvody, jednoduchšie najímanie a prepúšťanie ľudí či
viac europeňazí do regiónov s vysokou nezamestnanosťou. To sú témy, ktoré
spájajú väčšinu politických strán s reálnou šancou dostať sa do parlamentu
menej ako tri mesiace pred voľbami. Cieľ majú spoločný – bojovať a vyhrať nad
vysokou nezamestnanosťou. "Podobnosť návrhov jednotlivých strán súvisí s
tým, že najvýznamnejšie štrukturálne reformy boli už uskutočnené. Strany majú
menší priestor na manévrovanie. Okrem toho téma nezamestnanosti bude jedna z
hlavných v predvolebnom súboji,“ konštatoval politológ Grigorij Mesežnikov.
Minca má dve strany
Najväčšia zhoda jednotlivých politických subjektov je práve v riešení
vysokého odvodového zaťaženia, ktoré v súčasnosti predstavuje 42 percent. Len
málo strán však predstavilo svoje konkrétne návrhy. Pred časom tak napríklad
urobili kresťanskí demokrati, ktorí chcú zdravotné poistenie zrušiť úplne.
SDKÚ-DS zasa hovorí len o dvoch odvodoch, o sociálnom a zdravotnom. SaS
navrhuje najradikálnejšiu zmenu v podobe odvodového bonusu. SMK chce súčasne
zaťaženie znížiť na 25 percent. Pridali sa aj strany Most-Híd a ĽS-HZDS. Či o
odvodovej reforme uvažujú národniari a strana Smer, nie je jasné. Kým
najsilnejšia politická strana na svojom programe ešte len pracuje, SNS na
otázky neodpovedala.
"Znižovanie odvodového zaťaženia je
prioritou, ale len jednou stranou mince. Tou druhou sú vysoké výdavky štátu,
ktoré majú byť financované práve z odvodov,“ hovorí ekonóm Inštitútu
ekonomických a sociálnych štúdií INESS Radovan Ďurana. Podľa neho ak nedôjde k
spomaleniu rastu výdavkov na dôchodky a zdravotnú starostlivosť, teda vláda
nezačne výraznejšie šetriť, zníženie odvodov bude musieť byť nahradené
zvyšovaním daní. Politické strany nevyčíslili, koľko by ich opatrenia
stáli.
Hospodársky rast = práca
Ďalšou zhodou je viac flexibility na pracovnom trhu. Napríklad
"sulíkovci“ chcú predĺžiť skúšobnú dobu z troch na šesť mesiacov či
uvoľniť podmienky pri zamestnávaní na dobu určitú. Flexibilný pracovný trh je
podľa ekonóma Slovenskej akadémie vied Pavla Kárásza nevyhnutný na dosahovanie
hospodárskeho rastu. "Všetky takéto opatrenia sú len pomocné. My musíme
dosahovať hospodársky rast. Len tak môžeme účinne bojovať proti
nezamestnanosti. Veľký priestor vidím v našich službách, ktoré vytvárajú nižšie
HDP ako okolité krajiny.“
Ekonomika by mala dostať podľa väčšiny politických strán pozitívny impulz v
podobe eurofondov, ktoré by sa nasmerovali do takzvaných hladových dolín, teda
do regiónov s najvyššou nezamestnanosťou.
Bude lepšie
Ľudí bez práce pribúda od konca roka 2008, pričom počas jedného roka miera
nezamestnanosti narástla o viac ako štyri percentá. Hospodárska kríza
pripravila o živobytie vyše 130-tisíc ľudí. Ekonómovia však začínajú byť mierni
optimisti. Podľa hlavného analytika ING Eduarda Hagaru vývoj naznačuje, že trh
práce sa stabilizuje. "Neočakávame pokračovanie rastu nezamestnanosti.
Mala by sa stabilizovať zhruba na 14 percentách.“ Masovejšie prijímanie ľudí do
práce sa však očakáva až v budúcom roku.
Filip Obradovič
Hospodárske
noviny, 17.3. 2010
