Pre nezasvätených hneď v úvode vysvetlím, že zostavovanie nového
štátneho rozpočtu sa začína vo februári, marci. Tým, že ministerstvo
vypracuje Východiská rozpočtu verejnej správy, určia sa mantinely, v
ktorých sa budú pohybovať rozpočty nielen ministerstiev, ale aj
ostatných inštitúcii verejnej správy.
Tie v priebehu pár mesiacov pošlú Ministerstvu financií svoje návrhy
rozpočtov, a v niekedy v júni býva zverejnený prvý nástrel rozpočtu na
budúci rok. Celé leto ešte prebieha „diskusia o prioritách“,
aby vláda na konci augusta zverejnila svoju predstavu riadenia tokov
verejných peňazí.
Čo je však dôležité, na začiatku tohto procesu musí byť aktuálny odhad
vývoja daňových a odvodových príjmov. Verejná správa potrebuje vedieť s
čím môže v kase počítať, aby mohla plánovať výdavky, aby vedela stanoviť
výšku deficitu a aby vedela určiť, koľko výdavkov treba škrtiť, aby
bola zabezpečené plánované znižovanie schodku verejných financií.
Za Mikloša bol zavedený výbor pre daňové prognózy, ktorý sa vyjadroval k
prognózam Ministerstva financií. Výbor najprv komentuje návrh daňových
prognóz, na základe čoho ich Ministerstvo môže, alebo nemusí upraviť.
Na finálnu prognózu členovia výboru buď zdvihnú prst (daňové prognózy sú
aj podľa nich realistické) alebo nie (zdajú sa im podhodnotené, alebo
príliš nadhodnotené). Ak by všetci ostatní členovia výboru označili
prognózy za príliš optimistické, bol by to veľký čierny bod pre
inštitúciu, u ktorej je presnosť a správnosť prognóz nanajvýš dôležitá.
Všeobecný význam výboru je tiež výstižne popísaný aj v
jeho štatúte: „Činnosť Výboru prispieva k zvýšeniu verejnej
kontroly nad procesom tvorby rozpočtu verejnej správy prostredníctvom
zapojenia odbornej verejnosti do diskusie.“
Daňový výbor práve kvôli časovému plánu zostavovania návrhu
budúcoročného rozpočtu býva obyčajne vo februári. Je koniec marca, a
výbor, ako správne upozorňuje
Michal Lehuta na svojom blogu, sa dosiaľ nekonal.
Už minulý rok sa totiž do predtým systematickej práce a zverejňovania
informácii o chode verejnej správy dostal nový a treba povedať
nesystematický prvok – čakanie na presnejšie údaje. Ministerstvo, resp.
vláda odmietali na jar prísť s aktualizáciou štátneho rozpočtu, i
napriek katastrofálnemu vývoju v daňových a odvodových príjmov. K
relevantnej aktualizácii rozpočtu, ktorá by zaviedla adekvátne škrty v
rozpočte nakoniec ani nedošlo, vraj už bolo neskoro.
Na presnejšie údaje sa čaká aj dnes. Vraj sa čaká na prognózy NBS a
Európskej komisie. Tieto inštitúcie však prognózy dodávali vždy neskôr,
ale hlavne, pre rokovanie výboru nie sú rozhodujúce, keďže sa rokuje o
prognózach ministerstva a nie týchto inštitúcií. Doteraz boli prognózy
Ministerstva obyčajne akceptované. Čo sa teda zmenilo tento rok? Prečo
má posledná prognóza daňových príjmov viac ako 6 mesiacov, hoci sa výbor
má stretávať minimálne trikrát do roka?
Daňové prognózy neznamenajú len odhad vývoja v budúcich rokoch, ale aj
vývoj v tomto roku. Na tento rok vláda naplánovala znižovanie schodku
závislé však na raste daňových príjmov o 6,4%. Ako Lehuta upozorňuje,
pokles miery zamestnanosti, nízky rast miezd a pokles spotreby
domácností nasvedčujú tomu, že rast príjmov štátu sa nepodarí naplniť.
Daňové prognózy by odhalili, že vláda nie je schopná dodržať záväzok
schodku verejných financií na úrovni 5,5% HDP, že ten schodok bude
vyšší. Problém nebude mať len štátny rozpočet, ale tiež sociálna
poisťovňa, ktorá už minulý rok vyčerpala prebytky z predchádzajúceho
obdobia.
Bez toho, aby sme sa hrali na politológov znalých všetkých nuansí
predvolebného boja, všetko nasvedčuje tomu, že daňové prognózy sa budú
odkladať tak dlho, ako to bude možné. Dovtedy, aby už súčasná vláda a
parlament „nemali žiadnu“ šancu v tom rozpočte škrtať. Aby škrtať musela
až nová vláda, ktorá nerealistický rozpočet „zdedí“ a nebude zaň
zodpovedná.
Radovan Ďurana, INESS
Aktuálne.sk, 31.3. 2010
