Richard Ďurana z INESS reagoval pre Pravdu dňa
3.4. 2010 na vyjadrenia premiéra o tom, že vláda zvládla vývoj
nezamestnanosti počas krízy dobre slovami "Ak je dobrým výsledkom
medziročný nárast nezamestnanosti o 50 percent, tak Slovensko zvládlo krízu
naozaj dobre. Viac ako stotisíc nových nezamestnaných má zrejme na
vysporiadanie sa s krízou odlišný názor."
Na Slovensku je bez práce takmer 400-tisíc ľudí. Stotisíc z
nich o ňu prišlo za posledné štyri roky. Počas vlády Roberta Fica sa
nezamestnanosť zo svojich tradičných bášt na východnom a strednom Slovensku
presunula aj na západ, do blízkosti Bratislavy.
Vláda síce na boj s krízou, ktorá zvýšila rady nezamestnaných
po celom svete a u nás v plnej sile udrela vlani, vyčlenila milióny eur, tie sa
však minuli účinku. Situácia na trhu práce je stále bezútešná.
Protikrízový balíček, ktorý mal zabrániť zvyšovaniu počtu
nezamestnaných, stál štátnu pokladnicu viac ako 35 miliónov eur. Obsahoval
sedem opatrení, ktoré platia do konca tohto roka. Patrí k nim aj uľahčenie
zakladania sociálnych podnikov. V čase, keď ho schvaľoval parlament, ministerka
práce Viera Tomanová sľubovala, že podniky počas krízy zamestnajú asi 10-tisíc
ľudí. Podľa údajov Ústredia práce a sociálnych vecí však podniky dokázali
zabezpečiť prácu len 437 ľuďom.
Richard Ďurana,
riaditeľ Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz, hodnotí protikrízový
balíček ako prepadák. "Zriaďovanie sociálnych podnikov, selektívne
príspevky na odvody vybraným podnikom na úkor ostatných podnikateľov a ďalšie,
vlastne väčšina tzv. protikrízových opatrení."
Naopak, premiér Robert Fico si myslí, že Slovensko zvládlo
krízu dobre a vládu obhajuje tým, že nezamestnanosť u nás rastie rovnako, ako
je priemer v únii. Ďurana však oponuje:
"Ak je dobrým výsledkom medziročný nárast nezamestnanosti o 50 percent,
tak Slovensko zvládlo krízu naozaj dobre. Viac ako stotisíc nových
nezamestnaných má zrejme na vysporiadanie sa s krízou odlišný názor."
Z balíčka štát podporil aj asi 53-tisíc miest, nie je však
isté, či tieto miesta budú trvalé. Jedno pracovné miesto vyšlo priemerne na 666
eur.
Marek Lukáčik z klubu 500 hodnotí ako vcelku prospešné
ďalšie opatrenie – príspevok na udržanie pracovného miesta. To podľa neho
čiastočne pomohlo firmám udržať kľúčové pozície aj v časoch, keď nemali zákazky
a pracovnú náplň pre zamestnancov. Podľa štatistík Ústredia práce sa takto
zachránilo 47-tisíc pracovných miest, jedno miesto stálo štát 315 eur.
Zamestnávatelia ešte využívali príspevok na vytvorenie
nového pracovného miesta. Štát prostredníctvom neho podporil 6,5-tisíca nových
pracovných miest za 20,6 milióna eur, jedno miesto teda stálo viac ako 3-tisíc
eur. Práve o príspevok na udržanie miesta a vytvorenie nového bol najväčší
záujem.
Firmy však viac ako balíček ocenili iné kroky vlády –
skrátenie lehoty na vrátenie nadmerných odpočtov DPH či zrýchlenie odpisovania
majetku. "V čase obmedzenia úverových zdrojov pre podniky bolo dobrým krokom
kapitálové posilnenie Eximbanky, šrotovné čiastočne pomohlo aj slovenským
subdodávateľom. Jedného z hlavných možných opatrení – výrazného šetrenia
verejných zdrojov sme sa však nedočkali," povedal Lukáčik.
Pokiaľ ide o prognózy na tento rok, veľké podniky zatiaľ
hromadné prepúšťania neplánujú. Marek Lukáčik dodáva, že v súčasnosti niektoré
prijímajú späť ľudí, ktorých v prvej polovici minulého roka pre úspory
prepustili. ,,Dokonca sa dá očakávať aj prijímanie absolventov," podotkol
Lukáčik.
Zmena od septembra
Od septembra bude podporu poberať ten, kto za posledné tri
roky pracoval aspoň dva roky a platil odvody Sociálnej poisťovni. Dnes platia
prísnejšie kritériá. Nárok na podporu majú ľudia, ktorí zo štyroch rokov
odpracovali tri.
Posledné opatrenia
Na tento rok pripravila vláda na boj s krízou dve nové
opatrenia. Prvé sa týka uvoľnenia podmienok na poberanie podpory a druhé
finančných príspevkov pre obce na vytvorenie nových pracovných miest. Ide o dva
posledné kroky v boji s nezamestnanosťou. Na viac už štátna pokladnica nemá. Od
marca môžu nezamestnaní nájsť prácu vo svojom meste alebo dedine. Týka to
verejnoprospešných prác, na ktoré obci prispeje štát a Európsky sociálny fond.
Nezamestnaný dostane od obce zmluvu na dobu určitú na najmenej deväť mesiacov.
Odpracovať musí aspoň polovicu týždenného pracovného času. Jeho plat bude okolo
500 eur. Analytici predpokladajú, že ani tieto opatrenia v boji s
nezamestnanosťou veľmi nepomôžu.
Opatrenia vlády na zníženie nezamestnanosti
Platia od vlani
1. Zjednodušenie zakladania sociálnych podnikov
2. Platenie odvodov, ak si zamestnávateľ ponechá zamestnanca
v pracovnom pomere a bude mu platiť 60 percent náhrady mzdy
3. Príspevok na dochádzku do zamestnania
4. Príspevok pre firmy, ktoré zamestnajú nezamestnaných na
sezónne práce v poľnohospodárstve
5. Príspevok pre nezamestnaných, ktorí sa stanú SZČO, plus
úľava na daniach
6. Príspevok na vytvorenie pracovného miesta firmám, ktoré
riadne odvádzali dane a odvody
7. Príspevok ku mzde určený pre zamestnanca, ktorý bol
predtým nezamestnaný, a jeho hrubá mzda v práci je nižšia ako 1,7-násobok
životného minima
Platia tento rok
8. Zjemnenie pravidiel na poberanie podpory – od septembra
2010
9. Príspevky pre obce na vytváranie nových pracovných miest
– od marca 2010
Ktoré opatrenia nezabrali
1. Sociálne podniky
3. Príspevok na dochádzku do zamestnania
4. Podpora práce v poľnohospodárstve
7. Príspevok ku mzde
Ingrid Drozdíková
