Grécka kríza: Euro padá… čo nám hrozí? (Plus 1 deň)

Nikto presne nevie, čo by sa stalo, keby sa Grécku
nepomohlo, ale z krátkodobého hľadiska by to bol pravdepodobne pre kapitálové
trhy šok a zvýšili by sa rizikové prirážky na dlh ostatných zadlžených
európskych krajín. Z dlhodobého hľadiska by to však podľa môjho názoru viedlo k
silnejšiemu a stabilnejšiemu euru, keďže by to bol prvý jasný krok k
zodpovednejšej fiškálnej politike v eurozóne, povedal pre Plus 1 deň dňa 5.5.
2010 Juraj Karpiš z INESS.

Nielen nechuť
požičať peniaze „sociálne“ rozmaznaným Grékom, ale aj strach o hodnotu svojich
úspor či ceny hypoték ovláda v týchto dňoch Slovákov. Grécka kríza totiž
otriasa aj eurom. Jeho kurz oproti doláru dosiahol včera najnižšiu hodnotu od
apríla 2009. Hrozí koniec spoločnej európskej meny a rozpad eurozóny? Má zmysel
pomáhať Grékom? Aj na tieto otázky sme pre vás hľadali odpovede od odborníkov.

Môže grécka kríza viesť k rozpadu eurozóny?
Viacerí odborníci tvrdia, že Grécko nemôže skrachovať, pretože doň investovali
miliardy eur predovšetkým nemecké banky. Rozpad eurozóny nepredpokladá ani
analytik Uni- Credit Bank Dávid Dereník.
„Takýto scenár je nepravdepodobný. Stálo by to veľký kapitál a to nielen
finančný, ale aj politický. Pravdepodobnejšie je vystúpenie jedného alebo dvoch
členov, ale ani to pravdepodobne Nemecko ako ‚matka eura‘ nedovolí,“ povedal
Dereník.

Je možné, aby euro skončilo?
„Akékoľvek náklady smerujúce k stabilizácii eurozóny sú nižšie ako tie, ktoré
by sme museli znášať pri zrušení eura,“ uviedol bývalý splnomocnenec pre
zavedenie eura na Slovensku a v súčasnosti popredný manažér Poštovej banky Igor
Barát. „Koniec spoločnej meny si neviem technicky ani predstaviť. Vytlačenie
slovenských bankoviek a mincí by bolo to najľahšie a najmenej nákladné, čo by
nás po zániku eura čakalo,“ dodal.

Čo by znamenalo pre eurozónu a pre Slovensko, ak by sa
Grécku nepomohlo?

„To presne nikto nevie, ale z
krátkodobého hľadiska by to bol pravdepodobne pre kapitálové trhy šok a zvýšili
by sa rizikové prirážky na dlh ostatných zadlžených európskych krajín. Z
dlhodobého hľadiska by to však podľa môjho názoru viedlo k silnejšiemu a
stabilnejšiemu euru, keďže by to bol prvý jasný krok k zodpovednejšej fiškálnej
politike v eurozóne,“ myslí si analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských
analýz INESS Juraj Karpiš.

V súčasnosti sa euro oslabuje. Aký to bude mať vplyv na
dovolenky a nákupy v zahraničí?

„Ak bude euro oslabovať voči menám v
Česku, Maďarsku či Poľsku, obmedzí to motiváciu Slovákov nakupovať v týchto
krajinách. Dovolenky mimo eurozóny, napríklad v Turecku či Egypte, zdražejú,“
hovorí Karpiš.

 Gréci sa búria

Kým štáty Európy vymýšľajú, ako vyzbierať financie na pomoc
potápajúcemu sa Grécku, tamojší obyvatelia sa búria proti škrtom v rozpočte.
Atény ochromili štrajky. Atmosféra začala hustnúť v pondelok večer, keď 40
protestujúcich vtrhlo do televízie a premohlo ochranku. Potom uväznili niekoľko
novinárov a ministerku školstva Annu Diamantopulosovú a vynútili si priestor v
živom vysielaní.
Včera ráno demonštranti obsadili Akropolu s obrovským transparentom Národy
Európy, povstaňte. Rebelanti neostali iba pri silných slovách, útočili aj na
políciu a pred parlamentom lietali kamene a fľaše.

Čo by priniesol krach Grécka a znehodnotenie eura

Takto to vidí analytik Dávid Dereník

Nevýhody

  • Zdražejú
    hypotéky.
  • Za
    dovolenky mimo eurozóny – v USA, Chorvátsku, Turecku, Egypte, ale aj Česku
    či Maďarsku dáme za ne viac.
  • Vzrastie
    inflácia a všetky výrobky z okolitých krajín, ktoré nie sú v eurozóne,
    budú pre nás drahšie. Bol by to koniec nákupnej turistiky do Česka, Poľska
    a Maďarska.
  • Zdražie
    benzín a plyn, pretože ich ceny sa odvíjajú od hodnoty dolára.
  • Vzrastú
    ceny výpočtovej techniky.
  • Podnikatelia,
    ktorí podnikajú s krajinami mimo eurozóny, dajú viac za nakupované dielce.

Výhody

  • Úroky
    na vkladoch v bankách porastú.
  • Zvýši
    sa nákupná turistika k nám, na čom zarobia predovšetkým obchodníci.
  • Príde
    viac dovolenkárov najmä z Česka či Poľska, čo rozhýbe turistický ruch.
  • Slovenské
    výrobky sa stanú konkurencieschopnejšie.
  • Dôjde
    k podpore slovenského exportu.

Ktorá krajina koľko požičia v miliardách eur

Nemecko 22,336
Francúzsko 16,776
Taliansko 14,736
Španielsko 9,792
Holandsko 4,704
Belgicko 2,864
Rakúsko 2,288
Portugalsko 2,064
Fínsko 1,480
Írsko 1,312
Slovensko 0,816
Slovinsko 0,384
Luxembursko 0,208
Cyprus 0,160
Malta 0,072
Zdroj: Európska centrálna banka

 Proti pôžičke zbierajú podpisy

SNS podľa prvej podpredsedníčky Anny Belousovovej odmieta
poskytnutie pôžičky Grécku za cenu vlastného zadlžovania Slovenska. „Je to
amorálne,“ vyhlásila. Podľa nej by mal o pôžičke rozhodovať ešte súčasný
parlament, aby ľudia vedeli, kto má aký postoj.

Slovensko dnes nie je zodpovedné podľa predsedu HZDS
Vladimíra Mečiara za Grécko, ale za euro. Podľa neho mimoriadna schôdza
parlamentu k poskytnutiu pôžičky Grécku, o ktorú žiadajú niektoré strany, nie
je racionálnym postojom, ale snahou blysnúť sa pred voľbami pred voličom.
Mečiar sa domnieva, že parlament by nemal ani viazať premiéra Fica pred rokovaním
premiérov EÚ o poskytnutí pôžičky Grécku.

Referendum o pomoci Grécku bude iniciovať Únia – Strana pre
Slovensko. Strana AZEN vyzbierala podľa jej predsedu Milana Urbániho niekoľko
tisíc podpisov pod petíciu proti akejkoľvek pôžičke na pomoc nezdravému gréckemu
hospodárstvu.

ŠTEFAN MESÁROŠ, BRAŇO KARVAŠ, SITA

Plus
JEDEN DEŇ, 5.5. 2010

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše ocenenia
Copyright © 2006 - 2026 INESS – Institute of Economic and Social Studies | All Rights Reserved