Ako pre Plus 1 deň dňa 10.5. 2010 uviedol Juraj
Karpiš z INESS, bankrot Grécka je nezvratný proces. Je tu riziko, že časť
z peňazí, ktoré Grécku požičiame, Slovensko nikdy neuvidí, povedal.
A je rozhodnuté!
Slovensko nakoniec takmer miliardu eur Grécku požičia. Každý Slovák si tak môže
pripraviť 150 eur, ktoré pošle na záchranu tamojšej krachujúcej ekonomiky. O
krok bližšie nás k tomu posunul aj podpis financmajstra Jána Počiatka pod
rámcovú veriteľskú zmluvu s Gréckom. Počiatek priznal, že inú možnosť, ako peniaze
poslať, nemáme. Naši susedia sa môžu spokojne usmievať.
Minister Počiatek podpísal v sobotu zmluvu, v ktorej sa
Slovensko zaviazalo požičať Grécku vyše 817 miliónov eur. Otvorene hovorí, že iná cesta nie je. „Tu už
nejde o nás,“ uviedol Počiatek. Poverila ho na to vláda, ktorá zasadala
ešte v sobotu ráno. Stalo sa tak aj napriek tomu, že premiér Robert Fico
tvrdil, že žiadny bianko šek pre Grécko nepodpíše. Čoraz častejšie však
politici aj ekonómovia varujú, že tieto peniaze nemusíme v budúcnosti uvidieť.
Na rade je parlament
O tom, či každý
Slovák prispeje Grécku 150 eurami, rozhodne definitívne až parlament. Stane
sa tak asi po voľbách.
Česi sa tešia
Na rozdiel od Slovenska, ktoré vstúpilo do eurozóny vlani,
sa na pomoci Grécku nemusí zúčastniť žiadna z krajín V4. V Česku sa otvorene
hovorí o tom, že tábor odporcov spoločnej európskej meny sa zväčšuje. Ak by
totiž Česi už euro mali, museli by Grécku dať 1,6 miliardy eur. Podiel sa totiž
ráta najmä z počtu obyvateľov danej krajiny eurozóny. Podobne by na tom bolo aj
Maďarsko. Poliaci by dokonca museli z vreciek vytiahnuť vyše šesť miliárd eur.
Na rôznych internetových fórach či už v Česku alebo Maďarsku sa z nás susedia
smejú, že máme euro len vyše roka a už musíme platiť dlhy iných, kým my sme z
eura veľa nevyťažili.
Porušil zákon?
Ivan Štefanec z SDKÚ je pesimista. Podľa neho už neexistuje
cesta späť a kvôli Ficovmu kabinetu si už musíme požičať, pretože sa na to
zaviazal politicky. „Navyše nemal na to mandát od Národnej rady, a tým porušil
ústavný zákon,“ dodal Štefanec, ktorý si myslí, že Fico sa chcel zbaviť
zodpovednosti. Analytik Juraj Karpiš
varuje, že bankrot Grécka je nezvratný proces. „Je tu riziko, že časť z týchto
peňazí Slovensko nikdy neuvidí,“ reagoval Karpiš.
Prídeme o peniaze?
Richard Sulík z SaS otvorene tvrdí, že riziko pôžičky Grécku
je príliš veľké, o čom svedčí aj skúsenosť z minulosti. „Gréci už v roku 1985 pred
tým, ako dostali pôžičku ako pomoc proti podobným ekonomickým problémom,
sľubovali úspory. Nakoniec však nič z toho nesplnili,“ uviedol Sulík. Podľa
neho je riziko aj v tom, že v roku 2013 budú v Grécku voľby a práve v tomto
roku má ukončiť komisia kontrolu nad gréckym štátnym míňaním. „Príde populista,
ktorý ľuďom nasľubuje zrušenie všetkých úsporných opatrení, čo po voľbách
urobí, a my môžeme na peniaze zabudnúť,“ varuje.
Takto padalo Grécko
20. 10. 2009
Druhý deň po parlamentných voľbách vyhlásil nový premiér, že schodok rozpočtu
je dvojnásobný oproti očakávaniam predchádzajúcej vlády. Ratingové agentúry
okamžite znížili hodnotenie schopnosti splácať svoje dlhy.
3. 2. 2010
Európska komisia začala vyšetrovanie Atén kvôli falšovaniu makroekonomických
štatistík.
11. 2. 2010
Uskutočnil sa mimoriadny summit, na ktorom EÚ vyjadrila podporu Grécku, žiadne
konkrétne opatrenia však neprijala.
24. 2. 2010
Grécko zasiahol generálny štrajk.
9. 4. 2010
Grécko tvrdí, že problémy zvládne samo, trh sa však prepadá.
23. 4. 2010
Grécko sa rozhodlo deň po tom, čo Eurostat zverejnil informácie o rastúcom
deficite, požiadať o pomoc pôžičkou.
2. 5. 2010
Krajiny eurozóny sa dohodli s Gréckom na pomoci vo výške110 – 120 mld. eur
4. – 5. 2010
Grécko zachvátil chaos sprevádzaný mohutnými demonštráciami po tom, čo vláda
ohlásila škrty v sociálnej oblasti. Nepokoje si vyžiadali troch mŕtvych.
