Strany všeobecne naznačujú snahu predísť
schodkovému hospodáreniu, ale volebné programy sú ďaleko od reálnych záväzkov, zhodnotil
pre SME dňa 12.5. 2010 návrhy obsiahnuté vo volebných programoch Radovan Ďurana
z INESS.
Politické strany
lákajú voličov na trináste dôchodky, vyššie daňové bonusy, dlhšiu materskú
dovolenku. Ak nechceme nasledovať Grécko, musia politici na sľuby
zabudnúť.
BRATISLAVA. Ak by sa mali naplniť volebné programy väčšiny
strán, ktoré podľa prieskumov verejnej mienky smerujú do parlamentu, Slovensko
by malo čoskoro bankrotové starosti podobné gréckym.
Politici v programoch tvrdia, že zastavia zadlžovanie
krajiny, nehovoria však to kľúčové: kde chcú šetriť. Zväčša sľubujú, že udržia
súčasný sociálny štandard či zavedú nové sociálne dávky.
„Strany všeobecne
naznačujú snahu predísť schodkovému hospodáreniu, ale volebné programy sú
ďaleko od reálnych záväzkov,“ hodnotí ekonóm inštitútu INESS Radovan Ďurana.
Rast ako konsolidácia
Ochotu vyhnúť sa gréckej ceste politici naznačujú tým, že v
súvislosti s rozpočtom často skloňujú slovo konsolidácia. Myslí sa tým
znižovanie verejného deficitu. Doteraz to v dobrých rokoch ekonomického rastu
za politikov robila ekonomika. Rástla. Zväčšoval sa hrubý domáci produkt a do
rozpočtu prúdilo veľa peňazí z daní.
Ekonomika rástla až do krízy rýchlejšie ako diera v
rozpočte, preto podiel deficitu na HDP klesal, hoci výdavky rástli. Expremiér Mikuláš
Dzurinda alebo premiér Robert Fico sa tak chválili, že „konsolidujú“ a znižujú
podiel celkového dlhu krajiny na HDP.
Éra bezbolestného znižovania deficitu sa však podľa ekonómov
pre krízu na dlhé roky skončila. Po voľbách bude treba razantne zoškrtať
výdavky a možno aj zvýšiť dane, inak o niekoľko rokov hrozí Slovensku maďarská
či grécka cesta, varujú analytici.
„Cesta zvyšovania schodkov verejných financií je cestou do
pekla,“ hovorí člen predstavenstva spoločnosti Oxys Capital Mário Blaščák.
Treba brzdiť
Ak nechceme čeliť podobným problémom ako Gréci či Maďari,
ktorí takmer zbankrotovali, treba podľa bývalého guvernéra Národnej banky Vladimíra
Masára čo najrýchlejšie znížiť rozpočtový deficit pod tri percentá HDP a
usilovať sa o vyrovnaný rozpočet. Šetriť bude treba aj na ľuďoch. Masár si
myslí, že po voľbách by už napríklad „vianočné dôchodky nemali byť v čase krízy
vládnou prioritou“.
Blaščák zas navrhuje znížiť výdavky na PPP projekty, pretože
ekonomika si nemôže dovoliť naraz stavať toľko ciest. „Nechápem, prečo vláda
tak brutálne financuje PPP projekty, keď ekonomika ide na pol plynu.“ Zhoda
medzi ekonómami panuje v tom, že ak bude treba zvyšovať dane, prvá na rane by
mala byť DPH.
SME
12. 5. 2010 | Ľuboš Jančík
