Tak už všetci vieme, ako si žijú grécki dôchodcovi,
koľko tam zarába armáda štátnych zamestnancov a akí nezodpovední sú tamojší
politici. Vďačnou predvolebnou témou sa dali uniesť aj naši volení zástupcovia,
no v spravodlivom hneve zabúdajú na jednu vec. Na to, aby niekomu mohli dávať
lekcie zo zodpovednej fiškálnej politiky, si musia najprv upratať vlastný dvor.
Gréci štatistiky falšovali, my ich ignorujeme. Naše ministerstvo financií
nie a nie pred voľbami zvolať daňový výbor, ktorý by oficiálne potvrdil
nečakane zlý tohtoročný vývoj verejných financií a ukázal by konkrétne výsledky
krízových opatrení našej vlády.
Čakanie na Godota prerušili niektorí členovia výboru samostatným zverejnením
svojich prognóz. Ich odhady verejného deficitu sú vyššie ako 6 percent HDP,
pritom oficiálna prognóza vlády je 5,5 percenta. Pesimistickejšie
odhady hovoria o 7,3 percenta či dokonca 7,5 percenta. Pri deficite vo výške
7,3 percenta HDP presiahnu verejné výdavky príjmy štátu až o 4,9 miliardy eur.
Lekcie z verejných financií teda Grékom dávajú politici, ktorým sa tento rok
napriek rastu ekonomiky o 2,8 percenta pravdepodobne podarí vo
verejných financiách väčšia sekera ako v krízovom roku 2009, keď
ekonomika medziročne klesla o 4,9 percenta a deficit dosiahol 6,77 percenta
HDP.
Neschopnosť našich politikov racionalizovať verejné výdavky každého občana
iba za tento rok zadlží o 222 eur viac, ako sa plánovalo v rozpočte. Porovnajme
to so 150 eurami na hlavu, ktoré pošleme počas nasledujúcich troch rokov do
Grécka. Pritom riešenie tohto problému majú na rozdiel od gréckej krízy naši
politici vo svojich rukách.
Kto je bez viny, nech hodí kameňom. Pri kameňovaní rozhadzovačných Grékov by
sa tak slovenské vládne strany namiesto silných rečí o domácich úlohách či
„sociálnom systéme, na ktorý Gréci nemajú", mali potichu pýriť.
Juraj Karpiš
INESS
