Kandidujúce strany sa vo svojich volebných programoch spoliehajú hlavne
na to, že so schodkom rozpočtu zatočia vyšším výberom daní od občanov.
To je mimochodom najdôležitejší postoj, ktorí zdieľajú so súčasnou
vládou.
Nemusí ísť pritom o zvyšovanie sadzieb, pomôcť má zlučovanie a
zjednodušenie výberu daní a odvodov, rozširovanie vymeriavacieho základu
(o tom sa nehovorí nahlas), postihovanie neplatičov, ale hlavne, vyššia
zamestnanosť a hospodársky rast. Ako ilustráciu môžeme použiť tento
výrok:
„Radičová
pripustila, že na spomalenie zadlžovania Slovenska je potrebné
šetrenie vo výdavkoch štátnej správy. SDKÚ-DS naopak neplánuje znižovať
náklady na štátnu sociálnu pomoc, hoci by chcela zmeniť pravidlá na
vyplácanie dávok. Mali by vraj byť adresnejšie. "Základ ale je, aby
ste z neplatičov a ľudí bez práce mali ľudí s prácou a teda platiacich
dane a odvody," poznamenala približne mesiac pred parlamentnými
voľbami.“
Lenže ani táto zmena so schodkom nezatočí. Nasledujúci prehľad ukazuje
prečo.
Predpokladajme, že v decembri by si našlo prácu 100 000 dnes
nezamestnaných ľudí. To je rozdiel medzi priemerným počtom zamestnaných v
roku 2009 a 2008. Všetci boli predtým poberateľmi dávky v hmotnej
núdzi. Aby toho optimizmu zas nebolo príliš, tak predpokladajme, že sa
zamestnajú za priemernú mzdu 600 eur. Aby ale bilancia štátu vyzerala
lepšie, tak budeme predpokladať, že nikto z nich si nesporí v druhom
pilieri.
Odvody a dane štátu z
miezd vyššieho počtu pracujúcich sa v roku 2011 zmenia takto:
 |
Štátny rozpočet však zároveň ušetrí na výdavkoch na hmotnú núdzu a
zdravotné poistenie pred tým nezamestnaných občanov (DHN 185,19 eur na
občana):
 |
Keďže však čerství zamestnanci budú viac míňať, štát si polepší aj cez
vyšší výber DPH a spotrebných daní. Optimistický odhad, že občania
utratia celú čistú mzdu (po odpočítaní nákladov na nájom a hodnoty DHN,
ktorá bola predtým tiež celá spotrebovaná) sa prejaví na vyšších
príjmoch štátu takto:
 |
Keďže však vyššia zamestnanosť vedie k vyššej ekonomickej aktivite
všeobecne, tak v bilancii štátu sa prejaví aj vyšší výnos dane z príjmov
právnických osôb, či spotrebné dane z prejazdených palív v súvislosti s
vyššou ekonomickou aktivitou. Tieto hodnoty treba odhadnúť, je to
náročná úloha, my sme zvolili aritmetický prístup – ak sa zvýši počet
zamestnancov o 5%, zhruba v rovnakej miere by sa mali zvýšiť aj príjmy
štátu z DPPO a spotrebných daní. Vyššia ekonomická aktivita znamená aj
vyššiu DPH uhradenú ostatnými spotrebiteľmi, tu sme predpokladali, že
takto zamestnaných 100 000 ľudí bude pracovať v podnikoch, ktorých
pridaná hodnota presahuje 20% nákladov na ich mzdy. Výsledok je potom
takýto:
 |
Dohromady prinesú všetky tieto položky verejným financiám necelú
miliardu eur:
 |
Celý prepočet som sa snažil budovať na optimistických predpokladoch,
prilepšoval som štátnym financiám. Skutočnosť bude podľa všetkého
tristnejšia. 100 000 ľudí na Slovensku len tak rýchlo prácu nenájde,
však v čase ohromného hospodárskeho rastu v období 2006 -2008 pribudlo
91 600 pracovných miest. Dnes sme pritom (možno) na konci hospodárskej
recesie, ktorá okrem iného pritlačila zamestnávateľov k múru, aby
vyrábali a zamestnávali efektívnejšie. Pracovné miesta sa tak sypať
nebudú.
Aj keby sme sa vrátili v zamestnanosti na priemer roka 2008, a všetci by
sa zamestnali za priemernú mzdu, bilancia štátu by sa zlepšila o 1,056
mld. eur. Samozrejme, dá sa diskutovať o tom, aké budú sekundárne príjmy
štátu z DPPO, ktoré odhadujeme na 146 mil. eur. Aj keby však boli
dvojnásobné, celkový obraz sa nezmení. A ostáva zásadná nezodpovedaná
otázka: Ako chcú strany eliminovať zvyšných 2,7 mld. eur schodku?
Radovan Ďurana
INESS
Aktuálne.sk, 20.5. 2010
