Dotovanie ťažby, ktorá nie je ani v bezpečnostnom
záujme štátu, ktorým je obhajobavaná nerentabilná ťažba hnedého uhlia, ani nie
dlhodobo perspektívna z pohľadu budúcich potrieb kvalifikácie zamestnancov, je
neefektívnym použitím verejných prostriedkov, povedal na margo záchrany
Sideritu pre Hospodárske noviny dňa 21.5. 2010 Radovan Ďurana z INESS.
Pomoc Sideritu. Vláda chce vrátiť prácu stovkám ľudí v
rožňavskom okrese. Cez pôžičky a úľavy chce opäť postaviť na nohy ťažbu
železnej rudy v Nižnej Slanej. Podľa odborníkov to nebude jednoduché ani
efektívne. Politológ za tým vidí voľby.
Premiér Róbert Fico by rád vrátil prácu stovkám ľudí pri
ťažbe železnej rudy a jej spracovaní v bansko-upravárenskom komplexe v Nižnej
Slanej.
K téme pomoci firme Siderit sa počas svojej funkcie vrátil
niekoľkokrát, no zatiaľ z nej nič nebolo. Včera však naznačil, že firma by sa
dala zachrániť za peniaze zo štátneho rozpočtu a cez spojenie so spoločnosťou
Hornonitrianske bane Prievidza. "Vláda je pripravená ísť do návratných
pôžičiek, do určitých úľav, byť sprostredkovateľom. Musíme urobiť v tomto maximum,“
vyhlásil premiér.
Podľa odborníkov to nebude jednoduché a ani efektívne. Politológ
za tým vidí blížiace sa voľby. "Premiér Fico sa snaží takýmto spôsobom
osloviť čo najviac voličov a využiť všetky možnosti, ktoré má ako predseda vlády.
Zapadá to plne do jeho rámca populistickej politiky,“ myslí si Grigorij
Mesežnikov.
Poprosil ho Gazdík
Fico takýto prísľub dal na včerajšom otvorení priemyselnej zóny v Rožňave,
kam prišli aj bývalí baníci zo Sideritu a žiadali ho o pomoc. Za možným
oživením bane je aj Konfederácia odborových zväzov a jej prezident Miroslav
Gazdík, ktorý kedysi šéfoval banským odborom. "Inicioval som ešte v
októbri informatívne stretnutie zástupcov rezortov a ústredia práce, čo by sa s
tým dalo robiť. Neskôr som osobne poprosil premiéra, aby dal problém posúdiť
odborníkom,“ priznáva Gazdík. Podľa odborárov by mohla baňu postaviť na nohy
tzv. sociálna ťažba, teda priama dotácia na tonu vyťaženej železnej rudy po
vzore uhoľných baní. Navrhujú tiež, aby sa ako štartovací kapitál využili
peniaze z nepredaných emisných limitov Sideritu. Emisné povolenky sú však
súčasťou majetkovej podstaty firmy, z ktorej by mali byť uspokojení veritelia.
Firma je totiž už druhý rok v konkurze.
Ako na to
Práve preto oživenie podľa odborníkov nebude jednoduché. Firma dlhuje viac
ako šestnásť miliónov eur, najviac spoločnosti SPP za plyn, pričom väčšinu
majetku areálu ovládajú firmy s ruskými a ukrajinskými vlastníkmi.
"Odkúpia sa aktíva od ruských a ukrajinských vlastníkov,“ tvrdí štátny
tajomník rezortu hospodárstva Peter Žiga. Čo však bude ďalej, neuviedol.
Konkurzná podstata Sideritu je chudobná a tvorí len zlomok aktív. Fico tvrdí,
že oživiť ťažbu by sa mali pokúsiť hnedouhoľní baníci. Tí sami však fungujú len
vďaka štátnej podpore. Bez nej by sa neudržali na trhu.
"Ak sa doteraz
nenašiel súkromný investor, ktorý by mal záujem o obnovenie ťažby, nevidíme
dôvod, prečo by mali daňoví poplatníci financovať jej obnovenie,“ komentuje
analytik Inštitútu INESS Radovan Ďurana.
Hornonitrianske bane, ktoré sú za spojenie, však argumentujú analýzou o
možnostiach obnovy ťažby železnej rudy v Nižnej Slanej. "Vyplynulo z nej,
že zásoby železnej rudy sú pomerne veľké a ich efektívne doťaženie je
ekonomicky opodstatnené. Sme pripravení odborne pomôcť pri rozbehu ťažobnej
činnosti,“ uviedla hovorkyňa Hornonitrianskych baní Prievidza Adriana Siváková.
Môžu naraziť na Brusel
Zatiaľ nie je jasné, či by na Nižnú Slanú dostávali baníci z Prievidze
dotácie v rámci ťažby uhlia, alebo osobitne. Podľa európskych pravidiel priame
dotácie na získavanie železnej rudy nie sú prípustné. Spoločnosť Siderit, v
ktorej pracovalo pred konkurzom šesťsto ľudí, štátnu pomoc už raz dostala.
Vyrábala však drahšie než predávala a nedokázala to zmeniť ani so štátnou
dotáciou za vyše šesť miliónov eur na zníženie vysokých energetických nákladov.
Použila len malú časť peňazí a zvyšok vrátila, lebo komerčné banky jej nechceli
požičať na spolufinancovanie modernizačného projektu.
Alexander Buzinkay
Hospodárske
noviny, 21.5. 2010
