Politické strany sa
spoliehajú na zázračný rast príjmov štátneho rozpočtu. Šetriť sa im nechce,
píše Radovan Ďurana z článku pre SME dňa 26.5. 2010.
Politické strany sa spoliehajú na zázračný rast príjmov štátneho
rozpočtu. Šetriť sa im nechce.
Viete, koľko politických strán má vo svojom volebnom
programe uvedený ako cieľ vyrovnaný rozpočet alebo zastavenie zadlžovania? Z
tých, ktoré majú šancu dostať sa do parlamentu, okrem jednej všetky.
Viete, koľko z nich by podľa opatrení vo volebných
programoch dosiahlo vyrovnaný rozpočet v horizonte štyroch rokov? S najväčšou
pravdepodobnosťou ani jedna. Úspechom bude, ak sa budúca vláda dostane na konci
obdobia pod trojpercentný schodok.
Matematika to pritom nie je zložitá, stačí porovnať tempo
rastu príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu za posledné obdobie. Daňové príjmy
vlády v minulom roku klesli oproti roku 2008 o 11 percent. V tomto roku to tiež
nevyzerá ružovo, v polovici mája sú dokonca nižšie o 10 percent v porovnaní s
minulým rokom.
Na zázrak sa spoľahnúť nedá
Oproti tomu stojí prudký rast výdavkov štátneho rozpočtu.
Nebudeme brať do úvahy výdavky financované z eurofondov, lebo tie sú rozpočtovo
neutrálne, to, čo odíde, muselo predtým pritiecť z Bruselu (samozrejme, s
výnimkou „prekvapení" typu sociálne podniky).
Očistené výdavky vzrástli v porovnaní s rokom 2008 o 20
percent. Ak dáme pokles príjmov a rast výdavkov dohromady, rozpočet má dieru
ako hrom, ktorú by sme zaplatili vtedy, ak by sme dane a odvody platili o päť a
pol mesiaca dlhšie. Alebo inak, ak by budúca osvietená vláda ušetrila zhruba
3,7 miliardy eur.
To by dosiahla napríklad vtedy, ak by neminula ani cent na
vzdelávanie a ani cent na zdravotníctvo. Úspory v tomto rozsahu sa predstavujú
ťažko, ale emócie bokom, schodok je realitou.
Na spásonosný zázrak v podobe prudkého rastu daňových
príjmov sa spoliehať nedá, hoci tak robia v podstate všetky strany.
Ilustrovať to môžeme na jednoduchých prepočtoch. Ak by aj
konečne vyšlo slnko a európsky zákazník by sa opäť rozhodol na dlh masívne
nakupovať tovary vyrobené na Slovensku, čo by dalo prácu 100-tisíc ľuďom,
nestačilo by to.
Ak by aj všetci títo noví zamestnanci dostávali za svoju
prácu priemernú mzdu a zároveň by celú novú hotovosť utratili doma, znížili by
schodok o jednu miliardu, necelú tretinu. V tom sú už, samozrejme, zahrnuté
úspory na ušetrených dávkach v hmotnej núdzi či zdravotnom poistení, ktoré za
nich formálne uhrádzal štát. Sú v tom aj vyššie príjmy štátu z daní odvádzaných
firmami.
Rastom počtu zamestnancov o 100 000 by sme sa vrátili na
úroveň roku 2008, v ktorom štátnu pokladnicu museli pre rast príjmov nahradiť
veľkosťou XXL. Daňové príjmy sú dnes jednoducho hlboko pozadu. Výdavky štátu
dosiahli taký veľký náskok, že ak by sme ich dnes zmrazili, museli by príjmy
rozpočtu (bez transferov z Európskej únie) rásť každoročne o sedem percent, aby
výdavky dobehli za päť rokov!
Opantaní závojom
Lenže zmraziť výdavky nebude vôbec jednoduché, pretože
budúce vlády budú čeliť minimálne trom istotám. Rastu výdavkov na obsluhu
štátneho dlhu, zvyšovaniu dôchodkov prinajmenšom o polovicu inflácie (dotácia
Sociálnej poisťovne) a splátkam PPP projektov, ktoré presiahnu 700 miliónov eur
ročne.
Ak si chcete nájsť volebný program strany, ktorý by
obsahoval konkrétne úspory v tejto výške, budete hľadať márne.
Volebné programy a kampaň jednoducho opantal závoj
ľahkosti ekonomického rastu, ktorý vyrieši všetky problémy. Paradoxne, je to
ten istý závoj, ktorým sa prikrývajú súčasné ministerstvo financií a vláda.
Čím skôr sa podarí tento závoj strhnúť, a začne sa rozpočet
osekávať hrubou sekerou, tým nižšia bude pravdepodobnosť zvyšovania daní.
Radovan Ďurana
INESS
