Radovan Ďurana z INESS poukázal pre ČTK dňa 1.6.
2010 na to, že zachovanie sociálnych dávok na úkor prehĺbenia verejného dlhu spôsobí
problémy v budúcnosti. Čo vyplatí štát dnes bez krytia z daní a odvodov, bude
musieť zobrať občanom v budúcnosti, povedal. Pred razantným šetrením by podľa jeho
prepočtov krajinu nezachránil ani prípadný razantnejší pokles nezamestnanosti.
Ak by sa počet ľudí bez práce znížil z terajších asi 336.000 o 100.000, čo v
súčasnosti nepovažuje za pravdepodobné, výdavky štátu by klesli asi o miliardu
eur.
Bratislava 1. júna
(ČTK) – Sociálny štandard obyvateľov, o ktorom hovoria predstavitelia vlády,
prispieva k rastu verejného dlhu, jeho zachovávanie však môže pomáhať
ekonomike. Vyplynulo to z ankety ČTK medzi ekonomickými analytikmi. Počas tohto
roka by sa mal dlh štátu v prepočte na každého obyvateľa zvýšiť o približne 700
eur, pričom len na úrokoch zo staršieho dlhu vláda zaplatí okolo miliardy eur.
Štátna sociálna pomoc však zvyšuje predaj a tým zmieňuje dopady na
zamestnanosť.
Výdavky štátu by
podľa schváleného rozpočtu v tomto roku mali presiahnuť príjmy o viac než 3,87
miliardy eur, čo je približne 30 percent zo štátneho rozpočtu. Schodok však
môže byť napokon podľa nedávnych odhadov odborníkov ešte vyšší. Vládny kabinet
napriek tomu odmietol siahnuť napríklad na štátne príspevky pri narodení
dieťaťa, zástupcovia koalície sľubujú pred voľbami aj zachovanie mimoriadneho
dôchodku na konci roka.
Zachovanie
sociálnych dávok pomohlo podľa Pavla Kárásza z Prognostického ústavu Slovenskej
akadémie vied (SAV) ochrániť Slovensko pred ešte výraznejším nárastom
nezamestnanosti. Ak by sa obmedzila štátna pomoc, ľuďom, ktorí sú na ňu
odkázaní, by klesli príjmy a firmám by následne ubudlo potenciálnych
zákazníkov. Mohli by tak prepúšťať v ešte väčšej miere. "Ak by bol verejný
dlh nižší, ale nezamestnanosť v okolí 14 percent, tak by to bolo horšie.
Dlhodobé výdavky by boli vyššie," povedal. V apríli bola na Slovensku
nezamestnanosť na úrovni asi 12,5 percenta.
Udržaním
kúpyschopnosti ľudí argumentoval v prospech zachovania sociálnej pomoci štátu
aj poradca premiéra Roberta Fica (Smer-SD) Peter Staněk z Ekonomického ústavu
SAV.
Analytik Radovan Ďurana z bratislavského
mimovládneho inštitútu INESS však poukázal na to, že zachovanie sociálnych
dávok na úkor prehĺbenia verejného dlhu spôsobí problémy v budúcnosti. "Čo
vyplatí štát dnes bez krytia z daní a odvodov, bude musieť zobrať občanom v
budúcnosti," zhrnul. Nasledujúce vlády sa síce podľa neho môžu vyhnúť
škrtom v sociálnej oblasti, ale v takom prípade ostane menej zdrojov napríklad
na školstvo, zdravotníctvo či súdnictvo.
Pred razantným šetrením by podľa prepočtov
Ďuranu krajinu nezachránil ani prípadný razantnejší pokles nezamestnanosti. Ak
by sa počet ľudí bez práce znížil z terajších asi 336.000 o 100.000, čo v
súčasnosti nepovažuje za pravdepodobné, výdavky štátu by klesli asi o miliardu
eur.
Kárász so Staněkom
očakávajú, že chýbajúce peniaze by vláda v budúcnosti mohla získať potláčaním
korupcie. Podľa skorších vyjadrení Transparency International Slovensko však
nemožno očakávať, že by politici dokázali v krátkom čase v tejto oblasti
dosiahnuť výraznejšie úspechy.
Úrad vlády na
otázky, prečo je podľa predstaviteľov kabinetu lepšie udržiavať sociálny
štandard ľudí na úkor rastúceho verejného dlhu, nereagoval.
grm fil
ČTK
