Radovan Ďurana z INESS pre .týždeň dňa 6.6.
2010 navrhoval možné riešenia problému deficitného I. dôchodkového piliera.
Pred ženou alebo mužom, ktorý prevezme po 12. júni
premiérsky post, bude stáť veľa ťažkých úloh. Ak zvládne tie najdôležitejšie,
bude to viac než dobrý premiér.
.frázy, ktoré nás v kampani presviedčajú, že v týchto
voľbách ide naozaj o veľa, neklamú: v sobotu si zvolíme vodcov, ktorí by mali
spravovať tento štát v čase hospodárskej krízy, rekordných dlhov a v čase, keď
sa náš južný sused pohráva s ohňom. Ak sa budúci premiér, muž alebo žena,
rozumným spôsobom chopí nasledovných výziev, tento časopis mu bude tlieskať.
.akcia Orbán
Hlavnou výzvou nového premiéra bude Maďarsko. Budapeštianska vláda Viktora
Orbána, ktorá schválila zákon o dvojakom občianstve, ohrozuje nielen stabilitu
v Strednej Európe, ale aj súdržnosť občanov našej krajiny. Miklós Duray môže
byť prvým slovenským Maďarom, ktorý po zvolení za poslanca slovenského
parlamentu verejne požiada maďarského prezidenta o získanie maďarského
občianstva, a tak, ako to vyžaduje slovenský zákon, oznámi túto skutočnosť
slovenským orgánom. Samozrejme, odmietne sa vzdať postu poslanca a konflikt
bude tlačiť pred európske inštitúcie. Takisto hrozí, že Fidesz zájde ešte
ďalej, a udelí novým maďarským občanom spoza hraníc volebné právo.
Nový premiér musí tomu nielen hlučne klásť odpor, ale reagovať inak než
dosiaľ: rázne aj múdro. Teda usilovať sa o izoláciu Orbána v Európe, a
súčasne sa uchádzať o srdcia našich Maďarov. Jedno aj druhé bude ťažké.
Napriek správe maďarského rozpočtu pod kontrolou Medzinárodného menového fondu
nie je Budapešť v zlej pozícii. Orbán má doma ústavnú väčšinu a popularitu, akú
u nás zažil iba Vladimír Mečiar. Prvého januára 2011 sa Maďarsko stane
predsedajúcou krajinou EÚ. Pokiaľ ide o "menšinové" práva, podarilo
sa mu uzavrieť partnerstvo s Bukurešťou, snaží sa o spojenectvo s Varšavou, a
pritom očakáva aj podporu tradičných spojencov Berlína a Viedne. Kým Orbán
buduje bilaterálne spojenectvá, slovenská vláda sa dovoláva iba hlasu
medzinárodných organizácií. To sa však musí zmeniť. Európu treba presvedčiť, že
Orbán podkopáva základy, na ktorých je EÚ postavená. Prioritou nového
slovenského premiéra by mali byť čo najlepšie vzťahy s Poliakom Donaldom Tuskom
a Nemkou Angelou Merkelovou. Ak by tí dvaja spolu s Čechmi vyjadrili
jednoznačnú nevôľu nad Orbánovým dvojakým občianstvom, pridajú sa aj ďalší a
Maďarsko by sa tak ocitlo pod európskym tlakom. Len pod takým tlakom môžeme
odhodlaného Orbána tlačiť aspoň do čiastočných ústupkov. Ideálnym
ministrom zahraničných vecí by bol preto Mikuláš Dzurinda – dobre pozná Orbána,
na medzinárodnej scéne má výbornú reputáciu a so svojou žoviálnou povahou
dokáže nadviazať rýchle a pevné spojenectvá.
Lenže nemenej dôležitý bude aj domáci front.
Je len samozrejmosťou, že SNS sa v novej vláde nemôže ocitnúť. Naopak, prípadná
účasť jednej z maďarských strán by Orbánove možnosti citeľne obmedzila. Z
pohľadu Slovenska by bol ideálny vládny partner Bugárov Most-Híd, teda z veľkej
časti maďarská strana, ktorá sa však nezúčastňuje na Orbánových
karpatských menšinových projektoch. Slovenskí Maďari by tak mali reprezentáciu
vo vláde, tá by však mala iné predstavy ako nacionalistický Fidesz. Ak aj SMK
zotrvá na svojej proorbánovskej pozícii, treba k nej pristupovať zdržanlivo,
pretože zastupuje väčšinu našich Maďarov. A tým treba dať po rokoch konečne
najavo, že nie sú druhoradými, ale rovnocennými občanmi, ktorí nemajú vôbec
dôvod žiadať o druhé občianstvo v Budapešti. Naopak, ak má byť v slovenskej
politike niekto druhoradý, sú to protimaďarské živly, teda vulgárni muži a
jedna kričiaca žena okolo Jána Slotu. Zástupcovia SNS by mali byť v novom
parlamente iba trpení: nemali by byť predsedami ani podpredsedami žiadneho z
výborov. Tak ako je potrebné izolovať Orbána v rámci Európy, tak je nevyhnutné
izolovať aj SNS v rámci Slovenska. Z úcty k našim Maďarom.
.eurozóna po Grécku
Pred premiérom sa ocitne ďalšia európska výzva: ako po gréckej kríze nanovo
usporiadať eurozónu. Tu by sme mali našu politiku čiastočne podriadiť kľúčovej
zahraničnopolitickej priorite, ktorou je izolácia nacionalistického Orbána.
Preto by mal nový premiér nadviazať úzke spojenestvo s Nemeckom a vehementne
podporovať Angelu Merkelovú všade tam, kde sa to neprieči našim záujmom. Môžeme
pokojne súhlasiť s Merkelovej snahou trestať nezodpovedné štáty ako Grécko
krátením eurofondov. Nemci tiež chcú dočasne odňať krajinám, ktoré budú
porušovať maastrichtské kritériá, hlasovacie práva v orgánoch EÚ. Keďže proti
tomu ostro protestoval predseda Európskej komisie José Barroso, mali by sme
tento konflikt využiť a postaviť sa na Merkelovej stranu. Lenže pozor,
zaznievajú – najmä z Francúzska – aj hlasy, ktoré chcú eurozónu podriadiť
akejsi jednotnej európskej vláde. To by mal nový premiér dôrazne odmietnuť, a
to aj v prípade, že by prišla s podobnou iniciatívou samotná nemecká
kancelárka.
.verejné dlhy
Nový premiér by mal občanov okamžite vyliečiť z ilúzie, že hrozivo narastajúce
dlhy sa dajú vyriešiť iba bojom proti korupcii a šetrením pri verejnom
obstarávaní. Hneď po vymenovaní by mal oznámiť zlú správu: ak milí občania
nechcete, aby v dohľadnom čase stratili investori záujem o nákup slovenských
vládnych dlhopisov, čím by sme sa vydali na grécku cestu, zabudnite na trináste
dôchodky či na daňové prázdniny a iné úľavy pre novomanželov. Skrátka,
zabudnite na všetko, čo sme vám pred voľbami naľavo aj napravo sľubovali. V
najbližších rokoch nebudú peniaze ani na vianočné príspevky pre dôchodcov, ani
na súčasnú výšku príspevku pri narodení prvého, druhého a tretieho dieťaťa.
Keďže Ficova vláda napriek obrovskému prepadu v daňových príjmoch nechala rásť
výdavky rovnako ako v hojných časoch, budú nevyhnutné radikálne škrty. A nemôže
ostať tabu ani prípadné zvyšovanie daní. Čísla totiž nepustia. Na konci roka
môže deficit štátneho rozpočtu dosiahnuť až okolo päť miliárd eur. Už len ak sa
má na konci tohto roka dodržať cieľový 5,5-percentný deficit štátneho rozpočtu,
musí nová vláda ušetriť stovky miliónov eur. Analytik Tatra banky Juraj Valachy
odhaduje, že ak by vláda neprikročila k zásadným opatreniam, deficit na konci
roka by bol zhruba 7 percent HDP. Koľko by teda musel štát ušetriť, aby bol na
konci roku deficit "iba" 5,5 percenta HDP? "Pri očakávaných
nižších príjmoch to znamená ušetriť 1 miliardu eur na výdavkovej strane,"
uvádza Valachy. Jedna miliarda eur, teda vyše 30 miliárd korún – toľko musí
ušetriť za pol roka nová vláda, ak má ostať rozpočet ako-tak stabilný.
Nový premiér musí dať silnú ruku ministrovi financií a mal by viesť pred verejnosťou
neustálu presvedčovaciu kampaň o tom, že iná cesta než táto by viedla – do
Atén. Alebo do Budapešti.
.sociálna poisťovňa
Dlhodobo najvážnejším problémom Slovenska je starnutie populácie. Povedané
ekonomicky: udržateľnosť dôchodkového systému.
Zásadnú dôchodkovú reformu máme za sebou, státisíce ľudí si polovicou svojich
odvodov šetria na súkromných účtoch. Lenže dôchodky, ako ich nastavil
exminister Ľudovít Kaník, sú neudržateľné. Nejde pritom o problém roku 2030 či
2050. Problém vidieť už dnes: rozdiel medzi výdavkami a príjmami Sociálnej
poisťovne, teda vyplatenými dôchodkami a zaplatenými odvodmi, dosiahne tento
rok takmer 2 miliardy eur. Okrem výpadku spôsobeného zavedením druhého piliera,
na čo štát vytvoril istú rezervu, musí vláda Sociálnej poisťovni doplatiť
ďalších 750 miliónov eur. A keďže počet pracujúcich bude v dôsledku
demografickej krízy postupne klesať a počet dôchodcov iba rásť, súčasný systém
treba zmeniť. Logika nepustí: čím skôr vláda začne problém riešiť, tým menší
deficit budeme sanovať. "Ak by mali
túto sumu uhradiť pracujúci len svojimi odvodmi, to znamená štát by dotoval iba
výpadok spôsobený zavedením druhého piliera, muselo by pribudnúť 250-tisíc
poistencov, ktorí by neboli v druhom pilieri," hovorí analytik INESS
Radovan Ďurana. Keďže ide o nerealizovateľný scenár, Ďurana predstavuje tri
možné riešenia a ich ekonomické vyčíslenie. Všetky tri sú zamerané na šetrenie.
Po prvé, obmedzenie valorizácie dôchodkov. "Každé ušetrené percento, o
ktoré by sa dôchodky nevalorizovali, by ročne znamenalo úsporu 40 až 50
miliónov eur." Druhým možným opatrením je stanovenie stropu maximálnej
výšky dôchodku. "Ak by sme siahli aj už na priznané dôchodky a zaviedli
strop vo výške čistej priemernej mzdy, to znamená 588 eur, ročne by sme ušetrili
okolo 33 miliónov eur. Výška úspor by však každým rokom rástla," dodáva
Ďurana. Napokon je to posunutie veku odchodu do dôchodku: "Posun o jeden
rok by znamenal ročnú úsporu 363 miliónov eur". Záver? Zdá sa, že ak
by sa budúca vláda chcela správať zodpovedne, nemohla by si z ponúkaných zlých
riešení priveľmi vyberať, ale naopak, musela by kombinovať všetky tri. Inak
tikajúcej bombe v podobe deficitu Sociálnej poisťovne zabrániť nedokáže.
.naši Rómovia
Ak existuje oblasť, ktorá by si zaslúžila nové ministerstvo, tak je to rómsky
problém. Náš časopis síce vždy podporoval štíhlu vládu, zdá sa však, že v
prípade Rómov dozrel čas na zmenu prístupu.
Model podpredsedov vlády pre túto problematiku (Csáky, Čaplovič) a ich
špecializovaného útvaru splnomocnenca pre rómsku komunitu sa neosvedčil.
Minister pre Rómov by za svoju prácu priamo zodpovedal nielen premiérovi, ale
aj parlamentu. To by prospelo diskusii o probléme, ale najmä by to konečne
nútilo politikov robiť vážnejšie rozhodnutia. Aj keď Marián Kotleba nezíska vo
voľbách 2-3 percentá hlasov, krajina potrebuje, aby sa Rómom začala venovať aj
slovenská pravica a ľavica.
Nový minister by mal ponúknuť tak program represie, ako aj integrácie.
Ľudskoprávni akivisti zvyknú rómsku neprispôsobivosť či kriminalitu
ospravedlňovať, ich odporcovia zas preháňajú a snažia sa mobilizovať
nespokojnosť medzi bielou populáciu. Treba zvoliť zlatú strednú cestu.
Nová vláda by mala v prvom rade urýchlene napraviť chyby Ficovho
kabinetu: reštaurovať systém rómskych asistentov do pôvodnej podoby, posilniť
rómske zastúpenie pri polícii a ďalších úradoch štátu.
Namiesto experimentov s internátnymi školami treba posilniť programy, ktoré
fungovali a umožniť masívnejšie čerpanie zdrojov aj pre cirkevné a súkromné
organizácie, ochotné pôsobiť medzi Rómami.
Štát potrebuje poznať stav rómskej kriminality, viesť deti k pravidelnej
školskej dochádzke (aj za cenu ďalších dotácií) a v prípade problematických
osád nasadzovať špeciálne policajné hliadky, ktoré by chránili verejný a
súkromný majetok a zabezpečovali pokojné spolužitie s väčšinovou
populáciou. Ako upozornil v minulosti na stránkach .týždňa Bill Baker, sociálne
problémy rómskej menšiny nedokáže vyriešiť byrokratický úrad, ale motivovaný
sociálny pracovník. Baker v tomto duchu predstavil aj takzvaný wisconsinský
model bezhotovostných služieb a špecializovaných obchodov, ktorý vedie
príslušníkov komunity k zodpovednému narábaniu s finančnými zdrojmi. A súčasne
znižuje alkoholizmus, úžeru a iné formy závislosti. Ani nový minister by však
nemal podľahnúť ilúzii, že rómsky problém možno vyriešiť z Bratislavy. Čo
najviac práv a povinností treba decentralizovať na úroveň miest a obcí. Aj s
pomocou vlády sa treba pokúsiť postupne rozložiť najväčšie mestské geto Luník
IX. a brániť narastajúcej segregácii. Nový premiér by mal okamžite po nástupe
do úradu vyslať signál, že minister pre Rómov bude kľúčovým postom vo vláde.
.univerzity
Premiér Robert Fico správne kritizoval počet univerzít na Slovensku s
argumentom, že ich sídlom je takmer každé okresné mesto, pričom kvalita vôbec
nie je dôležitá. Za jeho ministra školstva sa však proces komplexnej
akreditácie, ktorý mal rozlíšiť kvalitu od nekvality, celkom zvrhol. Status
univerzity, ktorá má v sebe spájať kvalitné vzdelávanie so špičkovým výskumom,
napokon získala väčšina verejných vysokých škôl. Nekvalitnejší zvyšok, teda
školy, ktoré sa nekvalifikovali na univerzity, sa dostal do nižšej kategórie
"obyčajných" či odborných vysokých škôl. Výsledkom je dnešná masa
univerzít. A masa vysokých škôl, ktoré sa chcú stať univerzitami a kým sa im to
nepodarí, budú mať nižší nárok na dotácie. S touto vzdelávacou katastrofou
treba skoncovať. Nový premiér a jeho minister školstva musí chápať, že táto
krajina potrebuje kvalitné (a dobre financované) odborné vysoké školy, ktoré
dokážu rýchlo pripraviť veľké množstvo bakalárov pre potreby praxe. Rovnako
však potrebuje nie masové, ale elitné univerzity a menej početnejšiu skupinu
absolventov s titulmi magistrov a doktorov, ktoré budú mať vážnosť. Nový minister
školstva sa nezaobíde bez plnej podpory premiéra pre nevyhnutné kroky:
nový, vážne mienený akreditačný proces za účasti zahraničných autorít, a lepšie
rozdeľovanie peňazí na výskum, ktoré sa nevyplytvajú v stovkách projektov, ale
pôjdu tým najlepším.
.spravodlivosť
Polícia, prokuratúra, súdy. Majú zabezpečovať, aby sme žili v bezpečnej krajine
a napĺňať ľudskú túžbu po spravodlivosti. Všetky tri zložky moci však
zlyhávajú. Najmä pre ľudí, ktorí ich ovládli.
Už od nástupu ministra vnútra Roberta Kaliňáka je jasné, že zbor má
nekompetentné vedenie. Nový premiér by preto mal trvať na odvolaní policajného
prezidenta Packu, prvého viceprezidenta Kopčíka a ďalších vysokých úradníkov.
Zmenu si vyžaduje aj dôchodkový systém, ktorý umožňuje policajtom odísť do
dôchodku krátko po tridsiatke. Ide o bezprecedentný model, ktorý funguje proti
samotným policajtom. Príliš veľká časť rozpočtu sa neinvestuje, ale spotrebúva
na policajné dôchodky.
Dobroslav Trnka, ktorý bol zvolený za generálneho prokurátora ešte za
Dzurindovej vlády, sa ukázal ako mimoriadne zlá voľba. Mnohé kauzy, najmä
naťahovanie času v škandalóznom prípade Hedvigy Malinovej, ukázali, že
prokuratúra neslúži právu, ale výkonnej moci. Budúci rok uplynie Trnkovi
sedemročné funkčné obdobie, a malo by byť samozrejmosťou, že on sám, ani človek
podobného formátu nebude zvolený na ďalších sedem rokov. Nový premiér by sa mal
ešte pred voľbou zasadiť za zmenu zákona, aby generálny prokurátor nemohol byť
do funkcie zvolený viac než raz. Samo osebe to síce ešte nie je záruka
nezávislosti, ale aspoň jej posilnenie.
Nový premiér by mal súhlasiť iba s nomináciou takého ministra spravodlivosti
(ideálnym by bol Daniel Lipšic), ktorý sa nebude báť zápasu s predsedom
Najvyššieho súdu (NS). Štefan Harabin má byť na čele tohto súdu do roku 2014,
je však takým vážnym ohrozením spravodlivosti, že všetky ideálne predstavy o
nezasahovaní politiky do súdnictva musia ísť bokom. Nový minister by mal v
prvom rade odvolať všetkých krajských a okresných funkcionárov súdov, ktorí
patria do skupiny harabinovcov. Premiér by mal všetkým sudcom, ktorí sa ozvali
a ozývajú proti Harabinovi (hoci ich hlasy môžu byť rôzne motivované) vysloviť
jasnú morálnu podporu.
V druhom rade bude potrebné ústavnou väčšinou zmeniť paragraf v ústave, podľa
ktorého predseda Najvyššieho súdu šéfuje Súdnej rade. Ak by sa podarilo
Harabina odstrihnúť od Súdnej rady, jeho vplyv na celé súdnictvo by sa značne
eliminoval. Žiaľ, jeho odvolanie z postu predsedu NS je podľa ústavy len ťažko
realizovateľné. V každom prípade, ak sa bude Harabin ďalšie štyri
roky obávať o vlastnú pozíciu a neostane mu energia na zastrašovanie
nezávislých sudcov, justícii v našej krajine sa aspoň trochu uľaví.
.martin Hanus
.jaroslav Daniška
