Náklady zavedenia druhého
piliera predstavujú ročne menej ako jednu šestnástinu štátneho rozpočtu. Je to
podstatne menej ako miera plytvania a neefektivity, ktorá sa v rozpočte
verejnej správy nachádza, povedal pre TASR Radovan Ďurana z INESS. Podľa
neho by tak mal zostať zachovaný pomer rozdelenia odvodov, pretože práve druhý
pilier má potenciál znižovať náklady na výplatu dôchodkov v budúcnosti.
Vstup do druhého piliera by sa opäť mal stať pre mladých
povinný.
"Povinný vstup
mladých ľudí by sa mal obnoviť, keďže dlhodobo to zlepšuje finančnú stabilitu
dôchodkového systému," konštatoval pre TASR riaditeľ inštitútu
INEKO Peter Goliáš.
Malé náklady
Zároveň by mal podľa neho zostať zachovaný súčasný pomer odvodov do prvého
a druhého piliera, teda 9 ku 9. Prehlbujúci deficit v Sociálnej poisťovni,
ktorý vznikol najmä odlevom financií sporiteľov do dôchodkových správcovských spoločností,
by sa mal riešiť hlavne úsporami vo výdavkoch vlády a úpravami prvého
dôchodkového piliera a zmenami pomeru odvodov.
"Náklady zavedenia druhého piliera
predstavujú ročne menej ako jednu šestnástinu štátneho rozpočtu. Je to
podstatne menej ako miera plytvania a neefektivity, ktorá sa v rozpočte
verejnej správy nachádza," upozornil pre TASR analytik INESS
Richard Ďurana. Podľa neho by tak mal zostať zachovaný pomer rozdelenia
odvodov, pretože práve druhý pilier má potenciál znižovať náklady na výplatu
dôchodkov v budúcnosti.
Odvodová fikcia
Ďurana tiež pripomenul, že rozdelenie odvodov na polovicu je fikciou. "V súčasnosti platí, že do druhého
piliera si poistenci odvádzajú 9 %. Sociálna poisťovňa však na výplatu
dôchodkov berie omnoho viac ako 9 %, zhruba 17 %," vysvetlil.
Otázka úpravy pomeru je podľa jeho slov aktuálne bezpredmetná, pretože zmeny v
odvodoch, ktoré ohlasuje formujúca sa pravicová vláda, budú viesť k novému
pomeru.
Podľa analytikov by sa mali zmeniť tiež pravidlá pre poplatky
a garancie. "A to tak, aby sa v
rastových fondoch znova oplatilo investovať aj do rizikovejších cenných
papierov vrátane akcií," podotkol Goliáš. Aktuálne nastavený
systém, ktorý prešiel niekoľkými zákonnými zmenami za vlády Roberta Fica totiž
podľa Ďuranu nemotivuje zhodnocovať úspory na rastových trhoch.
TASR
Hospodárske
noviny, 22.6. 2010
