Nie je zrejmé, aké opatrenia chce nová vláda
prijať, aby skresala deficit. Jeho výška je príliš vysoká na to, aby
postačovali úspory v prevádzke verejnej správe či vyššia efektivita pri
obstarávaní, upozornil pre Aktuálne.sk
dňa 26.6. 2010 Radovan Ďurana z INESS. Vláda bude musieť podľa neho šetriť na
transférových platbách obyvateľstvu, ostatným zložkám verejnej správy či
podnikateľom.
Bratislava – Jednou z hlavných priorít rodiacej sa
vlády je skrotenie verejných financií. Medzi programové tézy pravicová štvorka
zaradila aj predloženie ústavných zákonov o vyrovnanom štátnom rozpočte a
pravidle pre verejný dlh.
Analytici predsavzatie budúceho kabinetu schvaľujú. Ústavný
zákon však podľa nich ešte nezaručuje, že vlády prestanú zadlžovať budúce
generácie.
Na deficit ústavným zákonom
Nová vláda si predsavzala poupratovať vo verejných
financiách. Prevezme moc nad krajinou s rýchlo rastúcim deficitom.
Pravicové strany už pred voľbami sľubovali, že skrotia
verejné financie napríklad výdavkovými stropmi, ústavným zákonom o vyrovnanom
rozpočte či dlhovou brzdou takisto zakotvenou v ústave.
Do programových téz sa konkrétna podoba znižovania schodku a
dlhu nedostala.
"Nie je zrejmé,
aké opatrenia chce nová vláda prijať, aby skresala deficit. Jeho výška je
príliš vysoká na to, aby postačovali úspory v prevádzke verejnej správe či
vyššia efektivita pri obstarávaní," upozornil analytik Inštitútu
ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Radovan Ďurana.
Vláda bude musieť
podľa Ďuranu šetriť na transférových platbách obyvateľstvu, ostatným zložkám
verejnej správy či podnikateľom.
Žiadna záruka
V programových tézach nájdeme napríklad strohé
konštatovanie, že nový kabinet predloží ústavný zákon o vyrovnanom štátnom
rozpočte v strednodobom horizonte a ústavný zákon o fiškálnom pravidle pre
hrubý verejný dlh.
"Samotné zákony
nepredstavujú záruku, že politici budú s prostriedkami daňových poplatníkov
narábať zodpovedne a nebudú zadlžovať budúce generácie," skonštatoval
Ďurana.
Riaditeľ Nadácie F. A. Hayeka a odborník na verejné financie
Matúš Pošvanc hovorí, že ústavné zákony určite nezaškodia, upozorňuje však, že
vôbec nemusia prejsť parlamentom. Na jeho schválenie bude totiž potrebných 90
hlasov, pravicová koalícia ich má 79.
"Treba si však uvedomiť to, že ide o ústavné
zákony, to znamená, že budú potrebné aj hlasy opozície. A po druhé si bude
treba počkať na ich konkrétnu podobu," povedal Pošvanc pre Aktuálne.sk
Dôležitá bude konkrétna podoba
Konkrétna podoba bude podľa Pošvanca veľmi dôležitá, pretože
sa z nej dozvieme metodiku počítania dlhu, čiže čo všetko sa bude za dlh
považovať.
"Z toho bude vyplývať i to, do akej miery bude môcť
dané ustanovenie obchádzať. Typickým príkladom, že zadefinovanie takéhoto
pravidla sa míňa účinku, je napríklad ustanovenie o možnosti výšky dlhu na
úrovni samosprávy, podľa zákona o rozpočtových pravidlách, ktoré sa v súčasnej
dobe dá pomerne jednoducho obísť," podčiarkol riaditeľ nadácie.
Analytik VÚB banky Martin Lenko pre agentúru TASR povedal,
že limity v pripravovaných zákonoch by mali byť prísnejšie ako sú maastrichtské
kritériá.
"Úvaha o vyrovnanom rozpočte je namieste. Čo sa týka
dlhu, tam je stanovenie optimálnej úrovne zložitejšie. Domnievam sa, že
optimom, pri ktorom môže štát ešte voľne dýchať je úroveň do 35 percent z
hrubého domáceho produktu," povedal Lenko.
Analytik UniCredit Bank Dávid Dereník si myslí, že ústavný
zákon o vyrovnanom štátnom rozpočte by však mohol vyslať signál pre trhy a
priniesť Slovensku zlepšenie ratingu. Lepší rating by zároveň krajine priniesol
aj lacnejší dlh.
Stanislava Luppová
