Vysvedčenie hospodárenia štátu, teda záverečný účet
za minulý rok, zverejnilo ministerstvo financií symbolicky v prvý pracovný deň
po voľbách. Urobilo to zrejme preto, aby občanom nepokazilo zážitok z volieb. Niežeby
sa v ňom skrývali nejaké veľké a zvlášť negatívne odhalenia. Vedeli sme, že
celková známka nebude lepšia ako dostatočná, čakalo sa akurát na podrobnosti –
v ktorých oblastiach bolo hospodárenie zvlášť neúspešné.
.nedostatočná
Ak ste mali pocit, že vláda sa niekedy na jar minulého roku
zaviazala k maximálnym úsporám, tak vedzte, že neusporila vo svojej prevádzke v
podstate nič. Akurát zoškrtala neodôvodnený nárast spotreby, ktorý si
optimisticky naplánovala na rok 2009. Výdavky na tovary a služby v porovnaní s
rokom 2008 totiž vzrástli o 5,8 percenta. Nevedno, či sa tak stalo pre
častejšie zasadania vlády o protikrízovej tematike. No keďže inflácia
neprekročila ani 2 percentá, vláde jednoducho aj v krízovom roku vzrástol
apetít.
Druhým kandidátom na najhoršiu známku sú úspory v mzdových
výdavkoch. Medziročne vzrástli o 6 percent, a tento rast bol jedným z faktorov,
ktorý prispel k rastu priemernej mzdy v hospodárstve, kde sa počet
nezamestnaných zvýšil o polovicu.
Oproti plánovanému počtu 134,8 tisíca osôb, ktorých mzdy
mali byť vyplácané zo štátneho rozpočtu, bolo síce zamestnaných o 7-tisíc osôb
menej, ale to nič nemení na skutočnosti, že medziročne prišlo k rastu
skutočného počtu zamestnancov o 180. Vysoký počet neobsadených miest je,
naopak, zlým svedomím odchádzajúcej vlády, ktorá pravidelne rozpočtovala
výdavky na „mŕtve duše“, a tie potom končili buď vo vyšších odmenách ostatných
zamestnancov, alebo ako ilustrácia „úspor“.
Vláda nehľadala ani priestor na racionalizáciu výkonu
činnosti vo svojich organizáciách. Treba však pripomenúť, že aj keby na mzdách
a prevádzke ušetrila oproti minulému roku 10 percent, deficit by to zmiernilo
len v malej miere, približne o 350 miliónov eur. Gro výdavkov totiž predstavujú
bežné transfery jednotlivcom, ostatným inštitúciám verejnej správy či
nefinančným súkromným organizáciám. Sumár tých transferov (od prídavkov na deti
až po príspevok na výsluhové dôchodky policajtov) presiahol 7 miliárd eur. Tak
ako všade, aj tu platí, že veľké úspory sa dajú dosiahnuť najmä na veľkých
koláčoch.
.pozitívne
prekvapenie?
Najväčším prekvapením záverečného účtu je však pokles
výdavkov na správu štátneho dlhu. Aj napriek vysokému nárastu o 4 miliardy eur
výdavky na jeho správu klesli a klesla aj priemerná úroková sadzba na úroveň 4
percent. Za poklesom stojí lacnejšie vydávanie dlhopisov vďaka členstvu v
eurozóne. Ďalším faktorom, ktorý prispel
k relatívne nízkym úrokom, sú ohromné dlhy iných krajín. V porovnaní s nimi sa
Slovensko so svojím relatívne nízkym zadlžením javí ako bezpečný prístav na
investovanie. No nižšie náklady sú aj dôsledkom skracovania času splatnosti
dlhu, čo zvyšuje jeho rizikovosť v budúcnosti a v prípade zvyšovania sadzieb aj
prudký rast nákladov. Odchádzajúca vláda vyčerpala aj rezervy v štátnej
pokladnici, ktoré boli intenzívne využívané ako náhrada za dlhové financovanie.
Toto pozitívne prekvapenie sa teda tak skoro nezopakuje.
Hlavným dôvodom celkovo zlej známky na vysvedčení vlády je
jednoznačne vysoký schodok, ktorý sa pred verejnosťou schováva do nič
nehovoriaceho údaju mínus 6,8 percenta HDP. Keďže výšku slovenského HDP pozná
len pár zvedavcov, je vhodnejšie hovoriť o 4,3 miliardy eur. Schodok verejnej
správy za jeden rok sa rovná ročnému čistému príjmu 609 410 zamestnancov s
priemernou mzdou. Azda toto prirovnanie priblíži cenu, ktorú budeme platiť za
neochotu vlády prispôsobiť výdavky pomerom v slovenskej ekonomike v roku 2009.
Radovan Ďurana
Autor je analytik INESS
