Hoci žiadna z politických strán to otvorene
nepriznáva, zvýšenia dôchodkového veku sa dočkáme možno už v nadchádzajúcom
volebnom období, uviedol pre Pravdu dňa 8.7. 2010 Radovan Ďurana z INESS.
Pripomenul tiež, že Sociálna poisťovňa vlani len starobným dôchodcom vyplatila
omnoho viac, ako získala na odvodoch. A rok skončila s finančným deficitom
356,5 milióna eur. Takýto trend je podľa neho neudržateľný.
Čo sa dnes zdá ako zlý sen, teda pracovať do sedemdesiatky,
sa v budúcnosti môže stať skutočnosťou. Európska komisia totiž v stredajšej
správe odporučila posunúť penzijný vek až na 70 rokov.
Potrebu opatrenia, ktoré by sa malo týkať aj Slovenska,
zdôvodnila radikálne sa zvyšujúcim podielom starších ľudí v krajinách únie,
ktorý si už nemožno ďalej nevšímať.
"V súčasnosti ľudia odchádzajú do dôchodku približne v
60. roku života a na príjem dvoch dôchodcov pracuje päť osôb. Ak sa má tento
pomer udržať, bude nutné do roku 2040 zvýšiť odchod do dôchodku na 67 rokov a
do roku 2060 o ďalšie tri roky," uvádza sa v dokumente. Keďže komisia
nemôže zvýšenie veku priamo štátom prikázať, otvorila v stredu k tejto vážnej
téme celoeurópsku verejnú diskusiu.
Vzhľadom na slovenské pomery však treba zvažovať, či je pre
ľudí únosné pracovať tak dlho. Už dnešná hranica odchodu do dôchodku 62 rokov
sa totiž považuje za vysokú, keďže muži sa u nás priemerne dožívajú len 71
rokov a ženy 78. To je zhruba o osem rokov menej ako vo vyspelých
západoeurópskych krajinách.
Ak by sa posun dôchodkového veku urýchlil, mnohí ľudia by
takmer stratili šancu vôbec sa ho dočkať. V roku 2050 sa má síce podľa prognóz
vek dožitia na Slovensku zvýšiť na 77 rokov pre mužov a 84 pre ženy, no stále
to bude oproti západu o päť rokov menej.
"Určiť dôchodkový vek jednotne pre všetky krajiny by
preto nebolo fér," myslí si demograf Infostatu Boris Vaňo. Za
vhodnejšie považuje, aby sa tento vek odvíjal od priemerného veku dožitia.
Podľa Vaňa by mal každý dostať šancu užiť si dôchodok aspoň 15 rokov. Demograf
navyše zdôrazňuje, že predĺženie dôchodkového veku je iba jedným z krokov
potrebných pre záchranu dôchodkových systémov. Zhodnotiť treba napríklad aj
vývoj trhu práce, na ktorom už dnes ťažko hľadajú uplatnenie aj päťdesiatnici.
Ekonómovia majú iný názor. Z hľadiska čísel totiž starnúce
obyvateľstvo predstavuje pre priebežné dôchodkové systémy obrovskú záťaž a
vytvára riziko kolapsu. Inštitút INEKO a Podnikateľská aliancia Slovenska
napríklad nedávno vyšli s odporúčaním predĺžiť vek odchodu do dôchodku postupne
aspoň na 65 rokov do roku 2040. "Ak by budúce vlády odmietli úpravy
penzijného systému, za celé obdobie do roku 2040 by vytvoril dlh na úrovni 75
percent HDP, čím by s veľkou pravdepodobnosťou rozvrátil verejné
financie," uviedol riaditeľ inštitútu Peter Goliaš. Okrem toho navrhovali
aj ďalšie úsporné opatrenia – upraviť výpočet dôchodkov alebo ich valorizáciu.
"Počet dôchodcov v Európe v porovnaní s ľuďmi, ktorí im
dôchodok financujú, sa má do roku 2060 zdvojnásobiť, preto je súčasný stav
jednoducho neudržateľný," tvrdí komisár EÚ pre zamestnanosť, sociálne veci
a začlenenie László Andor.
Podľa sociologičky Sylvie Porubänovej je však vidina penzie
od sedemdesiatky pre súčasnú staršiu generáciu priam desivá. "So
zdravotnou starostlivosťou na nedostatočnej úrovni, nezrelaxovaní a často s
viacerými pracovnými úväzkami na krku, je nemožné chcieť od nich takéto
nadsluhovanie," mieni.
Zvyšovanie odchodového veku by podľa nej malo byť výzvou pre
mladšie ročníky, aby prehodnotili svoj životný štýl a pripravovali sa na penziu
aj využívaním rôznych sporiacich produktov. Otázne však je, ako sa im to podarí
pri ohlásených snahách uvoľniť Zákonník práce v prospech zamestnávateľov.
V tejto súvislosti sociologička pripomína, že ak aj v
niektorých európskych štátoch, napríklad v Dánsku či Nórsku, majú už dnes
dôchodkový vek 67 rokov, neznamená to, že dovtedy aj naozaj pracujú.
"Mohli si už predtým nazhromaždiť dosť finančných prostriedkov a využívajú
ďalšie benefity štátneho systému. Po dosiahnutí vekovej hranice im akurát pribudne
ešte aj dôchodok," vysvetľuje.
Zvyšovanie veku odchodu do dôchodku nemala zo súčasných
parlamentných strán pred voľbami v programe ani jediná. Naopak, niektoré
sľubovali aspoň vybraným sociálnym skupinám zľaviť aj zo súčasnej 62-ročnej
vekovej hranice. Kresťanskí demokrati plánovali opätovne zvýhodniť pri odchode
do penzie matky podľa počtu detí, Most – Híd zase navrhoval rozšíriť možnosti
odchodu do predčasného dôchodku pre ľudí bez šance zamestnať sa.
"Hoci žiadna z
politických strán to otvorene nepriznáva, zvýšenia dôchodkového veku sa dočkáme
možno už v nadchádzajúcom volebnom období," nevylúčil odborník inštitútu
INESS Radovan Ďurana. Pripomenul, že Sociálna poisťovňa vlani len starobným
dôchodcom vyplatila omnoho viac, ako získala na odvodoch. A rok skončila s
finančným deficitom 356,5 milióna eur. Takýto trend považuje za neudržateľný.
Súčasný prvý pilier oslabuje nepriaznivý demografický vývoj,
ako aj rastúci počet vyšších dôchodkov. Výdavky Sociálnej poisťovne by mal v
budúcnosti znížiť druhý pilier, kde si ľudia sporia na dôchodky na osobných
účtoch. Zatiaľ však finančný efekt z neho nie je, akurát zvyšuje schodok v Sociálnej
poisťovni, lebo časť odvodov končí v správcovských spoločnostiach.
Diskusia o dôchodkoch na európskej úrovni potrvá do 15.
novembra 2010. Dovtedy môže každý, koho problém zaujíma, napísať svoj názor na
internetovú stránku http://ec.europa.eu/yourvoice/ipm/forms/dispatch?form=pensions.
Európska komisia všetky príspevky preskúma a využije pri ďalšom postupe.
Penzie vo svete
Obavy zo života v starobe nemajú len Slováci. Z nedávneho
prieskumu Eurobarometra vyplynulo, že 73 percent obyvateľov únie buď očakáva
nižšie penzie, alebo si myslí, že bude musieť odložiť odchod do dôchodku,
prípadne si naň našetriť viac peňazí. Až 54 percent ľudí sa obáva, že im ich
príjem v starobe nebude stačiť na slušný život. Takéto vážne obavy má väčšina
obyvateľstva v 17 z celkovo 27 členských štátov EÚ.
Aj bez odporúčania Bruselu už začali vek odchodu obyvateľov
do dôchodku odďaľovať viaceré štáty. Nemecko ho do roku 2029 zvýši na 67 rokov,
rovnako uvažujú aj v Španielsku, vo Veľkej Británii sa spomína hranica 68
rokov. Francúzi, ktorí zatiaľ odchádzajú do penzie 60-roční, dnes masovo
protestujú proti zámerom posunúť odchodný vek na 62 rokov.
 |
Pravda,
8.7. 2010, Soňa Pacherová, Jana Morháčová
