Ministerstvo financií vypracovalo v januári Program
stability Slovenskej republiky na roky 2009 až 2012. Účelom
dokumentu je predostrieť vývoj verejných financií, ktorých základné
parametre by mali spĺňať kritéria Paktu stability a rastu. Tým, že
Slovensko výrazne prekročilo hranicu ročného deficitu na úrovni 3% HDP, a
bolo preto zaradené do procedúry nadmerného deficitu, predložený
dokument v podstate popisuje postup slovenskej vlády v snahe splniť
všetky kritériá.
Teraz boli upravené makroekonomické prognózy rovnako aj daňové prognózy.
Dopad týchto zmien, ak sa nezmení úroveň výdavkov, bude závažný.
Pôvodné ciele boli stanovené odvážne, slovenská vláda roka bola na seba
na začiatku o jeden rok prísnejšia ako požadovala komisia, a limit 3% sa
zaviazala splniť do konca roka 2012. Vychádzala pritom z prognóz rastu
HDP z jesene 2009. Napríklad tu
sme upozorňovali, že konsolidačné úsilie je postavené len na raste
daňových príjmov vyplývajúcich z hospodárskeho rastu. Vyplýva z toho
riziko, že spomalenie rastu, resp. rast, ktorý negeneruje dostatok
daňových príjmov, nenaplní konsolidačné očakávania. Upravené daňové
prognózy tieto varovania potvrdili.
Pôvodný odhad rastu HDP, výšky deficitu v % a v mld. eur zobrazuje
nasledujúca tabuľka.
 |
Upravené
makroprognózy však skresali tak HDP ako aj očakávané daňové
príjmy, a to najmä kvôli zníženiu rastu spotreby domácností,
zníženiu rastu priemernej mzdy, aj nižšiemu rastu zamestnanosti.
 |
Ak predpokladáme, že vláda dodrží objem plánovaných výdavkov na roky
2010 -2012 – to znamená bude uplatňovať škrty a úsporné opatrenia, ktoré
mali viesť k pôvodne plánovaným schodkom, ale zároveň jej poklesnú
daňové príjmy, logicky musí dôjsť k vyšším schodkom:
 |
Ak tento absolútny schodok porovnáme s aktualizovaným odhadom vývoja
HDP, zistíme, že 3% hranica bude v roku 2012 v nedohľadne.
 |
Hodnoty pritom nie sú konečné. Podľa daňového výboru by mali v týchto
rokoch poklesnúť aj príjmy Sociálnej a zdravotných poisťovní. Zdravotné
poisťovne pritom majú akú takú možnosť prispôsobiť svoje výdavky
príjmom, ukázali to aj v minulom roku, keď výdavky na zdravotnú
starostlivosť medziročne klesli. Výpadok ich príjmov sa preto nemusí v
plnej výške prejaviť na schodku. Inak je na tom Sociálna poisťovňa,
ktorej výdavky rastú bez ohľadu na príjmy a to kvôli spôsobu valorizácie
ako aj neustálemu prítoku nových dôchodcov. Výpadok sociálnych odvodov
preto automaticky znamená rast deficitu verejnej správy. Podľa výboru
by pritom mal výpadok oproti pôvodnému plánu vzrásť každý rok o 100 mil.
eur, z 200 mil. eur v roku 2010 na 400 mil. eur v roku 2012. Vtedy by
táto suma znamenala zvýšenie schodku až na 5,3%.
Ak by chcela nová vláda dodržať to, čo sme sľúbili komisii, musela by
výdavky v roku 2012 znížiť o 2,3%, resp. 1,8 mld. eur. To by mohla
dosiahnuť napríklad zrušením celého Ministerstva dopravy pôšt a
telekomunikácií…
Nová vláda však zatiaľ prezieravo žiadne kvantitatívne ciele
nestanovuje. Programové
tézy sú v tejto oblasti vyslovene nekonkrétne, a keby INEKO opäť
hodnotilo sľuby na základe programových téz, v tejto oblasti nebude mať
ako:
• V priebehu volebného obdobia zastavíme nárast zadlžovania budúcich
generácií a budeme klásť dôraz aj na dlhodobú udržateľnosť verejných
financií.
• Postupne budeme znižovať deficit verejných financií a strednodobo
smerovať Slovensko k vyrovnanému rozpočtu.
Netreba siahodlho vysvetľovať, že uvedené body si odporujú. Ak sa vláda
nedokáže zaviazať k vyrovnanému rozpočtu, ale len k „znižovaniu
deficitu“, logicky to znamená zvyšovanie absolútnej výšky dlhu, ktorý
zanecháme budúcim generáciám. Nová vláda nám preto len nepriamo
naznačuje: snáď bude rast HDP dostatočne vysoký, aby sa naše schodky
neprejavovali na raste podielu dlhu na HDP.
Samozrejme, nová vláda nie je krízový manažment, ktorý by mohol mať
voľnú ruku v snahe dosiahnuť stanovené ciele. Sú to politici, nad
ktorými visí Damoklov meč nespokojnosti pohodlného voliča, ktorý chce
viac dostávať, ako dávať. Aj preto neprekvapuje mlčanie o dôchodkovom
systéme, neochota zrušiť, či radikálne obmedziť vianočný príspevok.
Avšak aj tu platí, babka k babce. Súčasný deficit je ohromný, nie je
možné ho zásadne znížiť úsporami vo vlastnej prevádzke. Dalo by sa
povedať: Kto neškrtne v sociálnych dávkach, rozpočet nevyrovná. Tieto
škrty pritom vôbec nemusia znamenať ohrozenie sociálne odkázaných
skupín, keďže súčasný systém je trestuhodne neadresný. Na hospodársky
rast sa v slovenských podmienkach priveľmi nedá spoliehať, zázrak
daňových príjmov z minulých rokov sa ťažko zopakuje. Daňová reforma už
prebehla, zaujímavé zníženie korporátnej dane nie je na programe dňa.
Ani rast exportu vláde toľko nepomôže, ten sa totiž nerovná rastu
daňových príjmov.
Keď Samsung vyrobí o milión televízorov viac, štát to pocíti len v
obmedzenej miere, z daní a odvodov pár stovák pracujúcich, spotrebných
daní z nafty spotrebovenej kamiónmi a čiastočne z dane z príjmov (zisky
v elektrobranži sú ale držané konkurenciou na nízkej úrovni).
Najsilnejší zdroj príjmov štátu, DPH, vďaka dodatočným televízorom
významne nevzrastie. DPH zaplatí spotrebiteľ v zahraničí, nie na
Slovensku. To je špecifikum otvorených, exportne orientovaných ekonomík.
Rast exportu zvýši HDP, ale to sa nutne nemusí prejaviť na vyššom raste
zamestnanosti, priemernej mzdy a z toho odvíjajúcej sa spotreby
domácností, ktoré sú určujúce pre rast daňových príjmov. Mimochodom, aj
keby došlo k okamžitému a výraznému rastu zamestnanosti a spotreby
nových zamestnancov, vláde to tŕň z päty nevytrhne, na
čo upozorňujeme v týchto prepočtoch. Takýto rast je však takmer
nereálny, a je veľmi pravdepodobné, že s vysokou
mierou nezamestnanosti sa bude trápiť celá EÚ niekoľko nasledujúcich
rokov. Vysoká nezamestnanosť stavia prirodzené hrádze rastu
zahraničných spotrebiteľov, a teda aj slovenskému exportu.
Ak sa nová vláda bude chcieť po štyroch rokoch pochváliť deficitom pod
úrovňou 3%, bude musieť pristupovať k výdavkom podstatne prísnejším
metrom, aký použila pri písaní programových téz. Nájde na to odvahu?
Radovan Ďurana
INESS
