Zákonom vynútené odstupné nie je satisfakciou prepustenému zamestnancovi, ale pokutou pre zamestnávateľa, ktorý sa snaží optimalizovať prevádzku. Viac…
Finančné dosahy vyplývajúce z návrhu novelizácie Zákonníka práce sa
väčšinou nedajú jednoznačne vyčísliť. Napríklad zneužitá právomoc
odborárov zastaviť prevádzku podniku bez súhlasu vlastníka môže
spôsobiť tisícové, ale aj miliónové škody. Alebo predĺženie výpovednej
lehoty pomeru na kratší čas sa nemusí na nákladoch prejaviť vôbec alebo
len nepriamo.
Novinka v zákonníku – vyplácanie odstupného sa však odhadnúť dá.
Úrady práce evidujú uchádzačov o zamestnanie, ktorých pred zaevidovaním
prepustili z organizačných dôvodov. Tým sa myslia dôvody na strane
zamestnávateľa a hlavne prepustenie pre nadbytočnosť alebo rušenie
pracovnej pozície. V minulom roku bolo na úradoch práce takto
zaevidovaných takmer 15- tisíc uchádzačov.
790 miliónov
Ak by existovala povinnosť týmto zamestnancom vyplatiť minimálne
dvojmesačné odstupné, ako navrhuje novela, pri priemerných mzdových
nákladoch by dosiahla celková vyplatená suma 790 miliónov korún. Táto
suma by v skutočnosti bola ešte vyššia, pretože zamestnaným nad päť
rokov má prislúchať trojmesačné odstupné. Zvýši sa tiež o odstupné
vyplatené zamestnancom na kratší pracovný pomer.
Odstupné bude mať teda priamy vplyv na hospodárenie
zamestnávateľov, a to i napriek tomu, že to premiér Fico popiera a
ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v doložke dosahov
nehovorí o nijakých negatívnych vplyvoch. Je zrejmé, že väčšina
zamestnancov by s touto úpravou súhlasila. Lenže oni nie sú v pozícii,
z ktorej by mohli o odstupnom rozhodovať. Na jeho vyplatenie nemajú
nijaké právo, pretože ide o platbu bez predchádzajúceho plnenia.
Zjednodušene povedané, odmena prináleží za vykonanú prácu. Za čo
teda prináleží odstupné? Nijaká práca nebola vykonaná a neobstojí ani
tvrdenie o poškodení zamestnanca prepustením. Škoda vzniknúť nemôže,
lebo do pracovného pomeru každý nastupuje s vedomím, že raz sa môže
skončiť. Tak kde je dôvod?
V dôvodovej správe k novele zákona sa uvádza, že ustanovenie je v
súlade s požiadavkami Medzinárodnej organizácie práce. Áno aj nie.
Dohovor síce hovorí o odstupnom, ale nie ako podmienke. Čiže, ak na
Slovensku existuje sociálny systém, ktorý prepustenému zamestnancovi
zabezpečí náhradu príjmu, načo vyplácať odstupné? Dávky v
nezamestnanosti máme, a to dokonca so zásluhovým charakterom, takže
výplata dávok v nezamestnanosti vo výške okolo 15-tisíc Sk nie je až
takou zriedkavosťou. Ak sa bez práce ocitne zamestnanec bez nároku na
takúto dávku, má nárok na dávku v hmotnej núdzi. Sociálny systém teda
zabezpečuje ochranu všetkých prepustených zamestnancov, preto nie je
dôvod, aby jeho funkcie dopĺňali nedobrovoľne zamestnávatelia. Zámerne
píšem o dobrovoľnosti, pretože okrem verejnej správy u nás existujú aj
súkromní zamestnávatelia, ktorí dobrovoľne odstupné vyplácajú.
Satisfakcia
Ak nás na vyplácanie odstupného nezaväzujú medzinárodné dohovory,
ktorých požiadavky spĺňame, aký je skutočný dôvod ich zavádzania? Na
ministerstve práce sme sa dozvedeli, že ide o satisfakciu. Satisfakciu
za to, že zamestnanca v pomere na neurčitý čas nie vlastným zavinením
prepustili.
V tomto prípade sa o žiadnom ekonomicky opodstatnenom dôvode nedá
hovoriť. Zákon bude nútiť zamestnávateľa k tomu, čo by malo byť
výhradne predmetom dobrovoľnosti. Súkromní zamestnávatelia, ktorí dnes
z vlastných zdrojov odstupné vyplácajú, tak robia z pocitu vďačnosti za
dlhodobú spoluprácu. Avšak len do chvíle, kým si to môžu dovoliť.
Povinnosť vyplácať odstupné budú mať aj podnikatelia, ktorí sa
ocitli v existenčných problémoch. Tí rušia vybrané pracovné miesta, aby
optimalizáciou a zefektívnením výroby zachovali prevádzku. Na pocit
vďačnosti tu neostáva priestor v záujme zachovania ostatných pracovných
miest. Pre nich nie je odstupné ničím iným ako pokutou za to, že sa
snažia účelne vynakladať prostriedky na podnikanie. Vyplácané odstupné
síce uľahčí život prepusteným, ale môže ohroziť pracovné miesta
zostávajúcim zamestnancom. Toto je odvrátená strana odstupného, ktorá
predstavuje dostatočné dôvody na jeho zamietnutie v navrhovanej podobe.
Radovan Ďurana (Autor je analytikom INESS)
SME, 4. 4. 2007
