Situácia v rozpočte je
dramatická a šanca, že Slovensko dosiahne plánovaný schodok, malá. To však
neznamená, že sa vláda nemá snažiť o úspory.
Prvých 100 dní v kresle nebudú mať nová premiérka a vláda
jednoduchých. Stanú sa poslom zlých správ. Prvú várku už občania dostali.
Záruky v hodnote ročných výdavkov za starobné dôchodky budeme musieť byť
pripravení vystaviť v prospech nezodpovedných štátov Európskej únie. Povodňové
škody sú obrovské, ich oprava bude zdĺhavá, plán zatiaľ neexistuje.
Čoskoro sa dozvieme bližšie informácie o stave verejných
výdavkov, časované bomby sa dajú očakávať v nevýhodných zmluvách a tiež v
súvislosti s čerpaním eurofondov. Ak to nebude neschopnosť čerpať dostupné
zdroje, tak dosť pravdepodobné je už nakontrahované neefektívne použitie.
Prekvapenie sa nekoná
Spoločným menovateľom všetkých týchto správ sú rast či
vysoká miera výdavkov pri zväčšujúcej sa diere v štátnej pokladnici. Zatiaľ
ešte nie výškou dlhu, ale ako vraví premiérka Radičová, ročným deficitom sa
pravdepodobne v tomto roku vyrovnáme Grécku.
Nie je to pritom žiadne prekvapenie. Je to len výsledok
prostého prepočtu dosahov nedávno aktualizovaných daňových prognóz. Ak vypadne
takmer miliarda na daniach a k tomu ešte odvody v Sociálnej poisťovni, nemohlo
sa to skončiť inak ako vyšším schodkom presahujúcim sedem percent HDP.
Ochota a schopnosť škrtať vo výdavkoch minulou vládou sa
skončila pri silných slovách. Záverečný účet za minulý rok potvrdil, že
zvyšovala mzdové výdavky aj v krízovom roku, a na prevádzke medziročne nič
neušetrila. Situácia v pokladnici je naozaj dramatická, nízke daňové príjmy
naznačujú potrebu dlhového financovania na úrovni takmer päť miliárd eur. To je
polovica celoročných daňových príjmov.
Bývalý minister financií Počiatek, ktorý pol roka v
súvislosti s vývojom verejných financií strkal hlavu do piesku, teraz hovorí o
dostatočne veľkom priestore na šetrenie.
Je však možné ušetriť 1,1 miliardy eur za päť mesiacov, aby
bol dodržaný schodok 5,5 percenta upraveného odhadu HDP? Keby hneď vláda
znížila mzdy štátnych zamestnancov na päť mesiacov o 10 percent a náklady na
prevádzku tiež, ušetrila by asi desatinu – 160 miliónov eur.
Vyššie sumy by sa dali dosiahnuť zastavením kapitálových
výdavkov, ale v mnohých prípadoch by nešlo o úspory, ale skôr presúvanie
problémov do budúcnosti. Ušetriť by sa dalo akurát na všimnom zvýhodneným
dodávateľom štátu.
Nový cieľ
Tieto skutočnosti vypovedajú o podstate problému – zásadné
znižovanie schodku je možné len pri koncepčnom hľadaní úspor, zmenou
legislatívy, definovaním priorít, obmedzením nepodstatných výkonov štátu a
hlavne znižovaním transferov obyvateľstvu či firmám.
Bezhlavé šetrenie s cieľom dodržať sľub daný Európskej
komisii by v lepšom prípade znamenalo presun výdavkov do budúcnosti, v horšom
ich rast, napríklad v prípade potreby riešenia havarijných stavov niektorých
budov verejných inštitúcií.
To neznamená, že vláda by sa nemala o znižovanie schodku už
v tomto roku snažiť. Práve naopak, katastrofálny stav verejných financií by
mohol pôsobiť ako katalyzátor bolestivých, ale nevyhnutných škrtov.
Dôležité však bude, či súčasnú situáciu v tomto svetle vidí
aj nová vláda. Pretože podstatná správa o vysokom deficite na konci roka 2010
nie je tá, že presiahneme plánovaný schodok 5,5 percenta HDP a priblížime sa
Grécku. Ale tá, že nízke príjmy štátu budú realitou aj v nasledujúcich rokoch,
a preto nová vláda bude musieť premenovať základný deklarovaný cieľ.
Nie vyrovnanie rozpočtu a zastavenie zadlžovania budúcich
generácií, ale výzvou bude aj prosté dosiahnutie maximálne povoleného
trojpercentného schodku verejných financií.
Radovan Ďurana
Autor je analytik INESS
