Radovan Ďurana z INESS pre Pravdu dňa 24.7.
2010 pochválil návrh zrušiť poistenie v nezamestnanosti či nemocenské
poistenie. Občania tým podľa získajú väčšiu slobodu rozhodnúť sa o takom
spôsobe zabezpečenia, ktorý zodpovedá ich životnej situácii.
Minister sociálnych vecí Jozef Mihál (SaS) ohlásil prvé
kroky na ceste k zavedeniu revolučnej zmeny daňového a odvodového systému.
Po schválení príslušnej legislatívy by už poistenie v
nezamestnanosti a nemocenské poistenie nemali byť povinné. Tomu, kto tieto
odvody odmietne platiť, však ani nevznikne nárok na dávky v prípade straty
práce či v práceneschopnosti.
S takým návrhom počíta programové vyhlásenie novej
pravicovej vlády. Časový plán zavedenia zmien a ďalšie podrobnosti zámeru Mihál
zatiaľ nekomentoval. Vo štvrtok a v piatok bol totiž na oficiálnej návšteve v
Prahe.
Keby si pri súčasnom priemernom plate 744 eur neplatil
spomenuté odvody zamestnanec, ušetril by mesačne iba necelých 18 eur.
Živnostník dokonca len 14 eur. S výškou príjmu však percentuálne dávky
zaujímavo rastú, takže Sociálna poisťovňa by úhrnom mohla prísť o nemalé
príjmy.
Odborníci sa k tejto zmene zatiaľ stavajú nejednotne. Podľa
riaditeľa INEKO Petra Goliaša by Sociálnej poisťovni spôsobila ešte väčšie
starosti, keďže z týchto dvoch poistení sa momentálne vyplácajú aj starobné
dôchodky. "Ak by nastúpila ďalšia hospodárska kríza a nezamestnanosť by sa
prudko zvýšila, znamenalo by to veľký sociálny problém, ktorý by vláda beztak
musela riešiť," varuje Goliaš.
Naopak, Radovan
Ďurana z inštitútu INESS by zrušenie poisťovacej povinnosti privítal.
"Občania tým získajú väčšiu slobodu rozhodnúť sa o takom spôsobe
zabezpečenia, ktorý zodpovedá ich životnej situácii," tvrdí. Pripomína, že
už teraz jestvujú a určite vzniknú aj nové komerčné alternatívy poistenia a
"na ulici" tak zostanú iba tí, ktorí sa k možnosti príjmového výpadku
postavia nezodpovedne.
Poisťovanie
akejkoľvek udalosti má navyše podľa Ďuranu zmysel iba pri primeranom riziku.
"Mnohí poistenci sú aj dnes poistení zbytočne," tvrdí. Myslí najmä na
tých, u ktorých je strata zamestnania nepravdepodobná alebo im kvalifikácia
zaručuje, že včas získajú nové. A aj v prípade dočasnej straty práce im
predošlý príjem umožní bezproblémové prežitie.
To isté sa podľa
experta INESS týka poistenia v práceneschopnosti. "Pre zamestnanca s
vyšším príjmom a zdravým životným štýlom, u ktorého je pravdepodobnosť
ochorenia nízka, môže byť výhodnejšie hradiť si dočasný výpadok príjmu z
vlastných zdrojov, ako sa počas celého pracovného života poisťovať,"
mieni.
Súčasné sadzby pre
tieto poistenia sú podľa Ďuranu beztak neprimerane vysoké a peniaze z ustavične
prebytkových fondov sa potom neopodstatnene presúvajú do večne deficitného
starobného poistenia. Dosahy na Sociálnu poisťovňu odporúča posudzovať až po
predstavení detailov zámeru.
Ani podľa Michala Páleníka z Inštitútu zamestnanosti nie je
zrušenie poistného zlý nápad. Jeho úspešnosť však podmieňuje správnym
nastavením systému. "Viem si predstaviť rozdelenie poistných odvodov na
povinnú a nepovinnú zložku," uvádza. Upozorňuje tiež, že aj súčasný systém
má mnoho nedostatkov. Napríklad podpora v nezamestnanosti je podľa neho malá a
poskytuje sa príliš krátko. Ak sa pre poistenca nájde nová práca a on do nej
nenastúpi, Sociálna poisťovňa to nechápe ako "poisťovací podvod" a
naďalej mu vypláca dávku. Hoci poistné si platia aj migranti, po prepustení z
práce nárok na dávky nemajú a pod. Financovanie prvého dôchodkového piliera z
poistného aj Páleník označil za "nešťastné".
Zrušenie poistného mali okrem Mihálovej SaS v predvolebnom
programe aj kresťanskí demokrati. No teraz sa k nemu stavajú opatrne. Sociálny
expert KDH Július Brocka to včera zdôvodnil tým, že koaliční partneri už reálne
zistili, v akom neuspokojivom stave sú verejné financie. "V našom programe
sme taký bod mali ako súčasť návrhu na výrazné zníženie všetkých poistných
odvodov. V danej situácii však zrejme nepodporíme nijaké požiadavky siahajúce
nad rámec dohodnutých koaličných programových téz," vyjadril sa Brocka.
Soňa Pacherová
