Európa sa rozhodla otestovať odolnosť bankového
systému. Výsledky stres testu dopadli nad očakávania. Z 91 testovaných európskych
bánk treba údajne naliať spolu 3,5 miliárd eur iba do niekoľkých španielskych
sporiteľní, gréckej štátnej ATEbank a nemeckej Hypo Real Estate.
Prekvapivo ide o banky, ktorých reštrukturalizácia sa už plánovala.
Pri pohľade na metodológiu je zrejmé, že podobne ako v americkom pokuse
spred vyše roka ide o naozaj nestresujúci test. „Zlý“ scenár totiž nepočíta s
možnosťou bankrotu a reštrukturalizácie dlhu nejakej krajiny. To je ako by pri
crash teste auto pred stretom s prekážkou zabrzdili a následne ho označili za
bezpečné.
Aj ekonomické ukazovatele v nepriaznivom scenári sú podozrivo optimistické.
V niektorých krajinách, kde sa testovalo, regulátori predpokladali, že ceny
nehnuteľností budú aj v prípade opätovnej recesie pokračovať v raste alebo
aspoň nebudú klesať.
Napríklad v Rakúsku majú ceny nehnuteľností v prípade zlého scenára rásť
prvý rok o 2 percentá a druhý rok o 2,7 percenta. Inde zas nepočítali s rastom nezamestnanosti
viac ako o 0,1 percenta. Pritom prepad cien nehnuteľností v kombinácii s
rastom nezamestnanosti sú pre zdravie bánk významné rizikové faktory.
Ktovie, či o sile európskeho bankového sektora, ktorú sa nám stres test
snaží predať, boli rovnako presvedčení aj predstavitelia Európskej centrálnej
banky, keď pred necelými dvoma mesiacmi panikárili na chodbách s grafmi údajne
odhaľujúcimi zlyhávanie niektorých európskych finančných trhov.
Asi nie, keďže predstaviteľov únie nakoniec presvedčili, že treba ochutnať
zakázané ovocie centrálnych bankárov a nakupovať dlhopisy problematických
krajín za vymyslené peniaze.
Väčšiu výpovednú hodnotu o sile európskeho bankového systému preto má fakt,
že Európa v strachu o svoje banky nedopustila bankrot Grécka, ktoré netvorí ani
dve percentá produktu únie.
Juraj Karpiš, analytik inštitútu INESS
