Možno povedať, že Programové vyhlásenie vlády
ukazuje na najväčšie boľačky slovenského hospodárstva a verejných financií
a navrhuje všeobecné opatrenia, ktorými ich možno liečiť. Keď ale prejdeme
od všeobecného ku konkrétnemu a začneme hľadať konkrétne záväzky
vyplývajúce z hrozivých deficitov a dramatického rastu zadlženia,
zistíme, že aj chválitebnú by dokument dostal iba s privretými očami.
„Kým v minulosti dominovali témy integrácie
a reforiem, dnes vláda považuje za kľúčovú tému problematiku kvality
každodenného života“. Nie, toto nie je veta z Programového vyhlásenia
vlády Švajčiarskej konfederácie, Holandska či inej bohatej západnej krajiny.
Z vety som zámerne vypustil Slovenskú republiku s cieľom zvýrazniť
kontrast medzi videním sveta slovenskými politikmi a skutočným stavom
(nielen) krízou kváreného Slovenska. Z neho potom vyplýva aj naliehavosť
riešení a ako si ukážeme, vláda pri mnohých síce uvádza všeobecné rámce,
ale bez konkrétnych návrhov a vyčíslení. Uvedená veta z PVV by mohla
pre Slovensko platiť v prípade vyrovnaného alebo dokonca prebytkového rozpočtu,
či stabilizovaného dôchodkového systému, prebytkovo hospodáriaceho
zdravotníctva a školstva, z ktorého by sa neozývali zvýšené hlasy.
Ani jedno tu však nemáme a Slovensko tak dnes bohužiaľ nerieši iba
„kvalitu každodenného života“.
Aj keď občania na vlastnej koži dennodenne zažívajú problémy
fungovania zdravotníctva, školstva či podnikateľského prostredia, zrejme
najvážnejším problémom súčasného Slovenska je rozvrátený stav verejných
financií. Tento zdanlivo abstraktný problém však môže mať na životy nás
všetkých vážne dôsledky v podobe vyšších daní v budúcnosti a tým
aj pomalšieho rastu bohatstva, prípadne neschopnosti štátu plniť sľuby, ku
ktorým sa dnes zaväzuje. Za tento rok sa očakáva deficit verejných financií
presahujúci 7% HDP, čo je v absolútnom vyjadrení takmer 5 miliárd eur. Pre
porovnanie – je to viac ako sú výdavky Ministerstva zdravotníctva, Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny a Ministerstva školstva dohromady.
Tento deficit vláda vykrýva rastúcim verejným dlhom Slovenska, presnejšie dlhom
slovenských občanov. Už v tejto chvíli každý z čitateľov tohto článku
dlhuje viac ako 5000 eur. Aby sme sa nedostali do podobných problémov ako
Gréci, ktorým kvôli dlhodobo nezodpovednej rozpočtovej politike prestali trhy
požičiavať, je nevyhnutné dať verejné financie čo najskôr do poriadku. Ak sa
nechceme vydať na cestu zvyšovania daní, ktoré by slovenskému hospodárstvu
v konkurenčnom európskom prostredí poškodilo a ktoré vláda
v dokumente znepokojujúco nevylučuje za predpokladu adekvátneho zníženia
odvodov, treba sa zhlboka nadýchnuť a začať škrtať vo vlastných výdavkoch.
A tu sa dostávame k problému nedostatočnej konkrétnosti. Vláda chce
zaviesť tzv. Rozpočtovú ústavu, aby bola verejnosť informovaná o skutočnom
stave verejných financií. Chce ústavným zákonom zadefinovať pravidlo pre
verejný dlh. Z dokumentu sa už nedozvieme, koľko to má byť, vytratilo sa
aj predvolebných 60%. Vláda chce šetriť reformou verejného obstarávania,
obmedzením klientelizmu a korupcie sprehľadnením nakladania so štátnym
majetkom a zverejňovaním všetkých zmlúv. Z dokumentu sa nedozvieme,
koľko chce takto ušetriť. Predpokladané stovky miliónov stačiť nebudú,
Slovensko ťažia miliardy, ktoré nevynulujeme ani keby sa zo dňa na deň zázrakom
zamestnalo všetkých 400 tisíc nezamestnaných na Slovensku. Vláda nielenže
nepredstavila, ako chce riešiť problém deficitného priebežného piliera
dôchodkového systému, kde každý deň odkladu reformy predstavuje vysoké náklady
do budúcnosti, ale aj návrhom umožniť použitie úspor v druhom pilieri na
výstavbu diaľnic stiera rozdiel medzi prvým a druhým pilierom.
Vláda sa chystá zlepšovať podnikateľské prostredie. Keď sa
súkromný sektor dostal do hľadáčika vlády v posledných rokoch,
neznamenalo to preň dobrú správu. Podnikatelia i ľudia hľadajúci
zamestnanie si preto museli s úľavou odfúknuť pri čítaní návrhov ako je
zrušenie možnosti rozširovania záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa
bez súhlasu zamestnávateľa, odstraňovanie administratívnych bariér pri
podnikaní, zrušenie súbehu výpovednej doby a odstupného či spružnenie
Zákonníka práce s cieľom dosiahnuť flexibilnejšie pracovné vzťahy. Na
druhej strane sme sa zase nedozvedeli, čo sa skrýva pod revíziou nastavenia
platieb poistného, ktoré predstavujú najdôležitejšiu bariéru v tvorbe
pracovných miest.
Programové vyhlásenie sa nečíta zle. Ambícia vlády zmeniť
fungovanie v mnohých oblastiach života je hmatateľná. Ale vzhľadom na
krízovú situáciu by si občania namiesto často používaných slovných spojení
„Vláda podnikne kroky“, „Vláda posúdi“ či „Vláda bude klásť dôraz“ zaslúžili
poznať viac podrobností, ako chce vláda stanovené ciele dosiahnuť.
Richard Ďurana
INESS
.týždeň,
9.10. 2010, číslo 32/2010 článok vyšiel v upravenej podobe
