Pomoc je dobrovoľná a postupovali sme v zmysle
Lisabonskej zmluvy. Neporušili sme žiadne pravidlá, povedal na margo možnej
odvety zo strany EÚ na odmietnutie pomoci Grécku pre Hospodárske noviny dňa
13.8. 2010 Juraj Karpiš z INESS. Podľa neho sa zákonodarcovia rozhodli
správne, solidarita chudobného Slovenska s nezodpovedným Gréckom je zvrátená.
Vybabrali sme s eurozónou, ale môže nás to vyjsť draho.
Slovenskí poslanci odmietli pôžičať Grécku požadovaných vyše 800 miliónov eur a
v Európe zavládlo rozčarovanie.
"Veľmi ľutujeme zamietnutie slovenskej účasti v
mechanizme pomoci pre Grécko,“ uviedol pre HN Bertrand Benoit, hovorca
nemeckého ministra financií Wolfganga Schäubleho. Podľa neho tým Slovensko
porušilo záväzok, ktorý dala predošlá vláda a "išlo proti duchu Európskej
únie“. "Môžem len vyjadriť ľútosť nad týmto prejavom nesolidarity v rámci
eurozóny,“ pridal sa včera eurokomisár pre finančné záležitosti Olli Rehn.
Sankcie nám napriek tomu nehrozia, pomoc Aténam bola
dobrovoľná. Podľa analytikov však naše rozhodnutie neostane bez politickej
odvety, aj keď predstavitelia Európskej únie niečo také oficiálne odmietajú.
"Nemyslím si, že únia pôjde touto cestou,“ konštatoval Rehnov hovorca
Amadeu Tardio.
Naša vôľa
Ako včera zdôraznil Tardio, pomoc Grécku mala zabezpečiť finančnú stabilitu
eurozóny, teda aj Slovenska. "Je zaujímavé, že Slovensko podporilo
stabilizačný mechanizmus (tzv. euroval, pozn. red.), ale nezúčastní sa na
finančnej záchrane Grécka. Oba mechanizmy pritom vychádzajú z rovnakých
princípov.“ Komisia však musí rešpektovať rozhodnutie suverénneho slovenského
parlamentu, dodal.
"Je to vyjadrenie vôle volených zástupcov občanov
Slovenska. Ja si myslím, že ten proces bol úplne legitímny,“ obhajoval
odmietnutie pôžičky slovenský minister financií Ivan Mikloš. Vláda odporučila
poslancom pôžičku neschváliť. Euroval, naopak, odobriť.
Záchrana Grécka však pre naše rezolútne "nie“
nestroskotá. "Problém však môže nastať, ak Grécko bude chcieť dočerpať
celý úver. Peniaze budú chýbať, lebo mechanizmus je nastavený tak, že krajiny
nemajú poskytnúť viac , ako sa dohodlo,“ poznamenal šéfredaktor portálu
EurActiv.sk Radovan Geist. Ďalší postup by sa mal riešiť na najbližšom
stretnutí ministrov financií z krajín, ktoré platia eurom.
Ešte vraj uvidíme
Požičať Grécku sme odmietli ako jediný štát v eurozóne. "Toto bude mať
určite odozvu. Ide aj o vnútornú disciplínu eurozóny,“ myslí si politický
analytik Ján Baránek z agentúry Polis. Už onedlho sa pritom má rozhodovať
napríklad o európskom rozpočte. "Ak by chcelo Slovensko viac peňazí na
regionálnu politiku, náš hlas bude oveľa slabší,“ dodáva Geist.
Exminister financií Ján Počiatek (Smer-SD) zas poukázal na
fakt, že európsku solidaritu sme síce odmietli, ale na povodne žiadame peniaze
práve z fondu solidarity. "Maximálna možnosť je čerpať peniaze až do 11
percent. Môžeme dopadnúť tak, že dostaneme najnižšiu možnú sumu.“ Navyše
finančné trhy môžu byť voči spoločnému postupu eurozóny v budúcnosti oveľa
skeptickejšie, dodáva.
Vláda sa však revanšu Bruselu neobáva. "Neočakávame
žiadnu odvetu, ktorá by nás niečo stála,“ povedal Rado Baťo, hovorca premiérky
Ivety Radičovej.
Odveta? Nie je dôvod
Podľa analytika Juraja Karpiša z inštitútu INESS na odvetu ani nie je
dôvod. Ak by prišla, bola by neadekvátna. "Pomoc je dobrovoľná a
postupovali sme v zmysle Lisabonskej zmluvy. Neporušili sme žiadne pravidlá.“
Podľa neho sa zákonodarcovia rozhodli správne, aj jemu totiž pripadá zvrátená
solidarita chudobného Slovenska s nezodpovedným Gréckom.
Marek Ročkár
Hospodárske
noviny, 13.8. 2010
