Vzhľadom na to, že slovenský sociálny systém má
poistný charakter a odvody majú byť poistením, každý, kto ich platí, by mal mať
nárok na poistné krytie. Aj preto si nemyslím, že by sa odvody mali platiť aj z
práce na dohodu alebo z autorských zmlúv, povedal pre Hospodárske noviny dňa
25.8. 2010 Juraj Karpiš z INESS.
Podľa doteraz zverejnených zámerov ministra práce Jozefa
Mihála sa majú od nového roka platiť odvody zo všetkých druhov príjmov vrátane
dohôd. Kto platí odvody, ten by mal mať po splnení zákonných podmienok nárok na
dávky zo Sociálnej poisťovne. Či to tak naozaj bude aj po 1. januári, sa ešte
nevie – niektoré oblasti a druhy príjmov zostávajú otázne. Špeciálnou skupinou
sú študenti a pracujúci dôchodcovia. Tí väčšinou na privyrobenie si používajú
formu dohody o vykonaní práce, prípadne dohody o brigádnickej práci študentov.
Z týchto dohôd sa po novom roku pravdepodobne tiež budú platiť odvody, medzi
ktoré patrí napríklad aj poistenie v nezamestnanosti. Platiť by ho mali všetci
dohodári, ktorí majú pravidelný príjem.
Dostane dávky?
Ak by však študent denného štúdia o svoj príjem z dohody či
z akéhokoľvek iného pracovného vzťahu alebo podnikania prišiel, úrad práce ho
nezaradí do evidencie nezamestnaných. "Pokračuje v sústavnej príprave na
povolanie a do evidencie nezamestnaných ho v žiadnom prípade zaradiť nemôžeme,“
potvrdzuje hovorkyňa ústredia práce Danica Lehocká. Evidencia je pritom
základnou podmienkou nároku na dávku v nezamestnanosti. Tak by študent napriek
tomu, že si platil odvody a v rámci nich aj poistenie v nezamestnanosti, na
dávku nárok nemal.
"Vzhľadom na to,
že slovenský sociálny systém má poistný charakter a odvody majú byť poistením,
každý, kto ich platí, by mal mať nárok na poistné krytie. Aj preto si nemyslím,
že by sa odvody mali platiť aj z práce na dohodu alebo z autorských zmlúv,“
hovorí Juraj Karpiš, analytik INESS.
Andrea Devánová z mediálneho odboru ministerstva práce na to
odpovedá: "Ak splnia zákonom ustanovené podmienky na nárok na dávky,
vznikne im nárok na predmetné dávky sociálneho poistenia.“ Nemožnosť zaradenia
študenta do evidencie nezamestnaných, ktorá je jednou z podmienok poberania
nezamestnaneckej dávky, konkrétnejšie nekomentovala.
Dva modely
Podľa stanoviska ministerstva práce, odkiaľ navrhované zmeny
pochádzajú, sa dohody budú posudzovať dvojako – ako pravidelné a nepravidelné
príjmy. Ten, kto bude mať z dohody pravidelný mesačný príjem, bude platiť
všetky sociálne odvody. Kto bude mať nepravidelný príjem, ten z neho zaplatí
len dôchodkové poistenie. Zamestnávateľ však aj za tohto dohodára bude platiť
úrazové a garančné poistenie. "Z uvedeného vyplýva, že v prípade
nepravidelných mesačných príjmov nebudú mať dohodári nárok na nemocenské dávky
a dávku v nezamestnanosti, nakoľko na tieto podsystémy nebudú platiť odvody. Ak
splnia zákonom ustanovené podmienky na nárok na dávky, vznikne im nárok na
predmetné dávky sociálneho poistenia,“ tvrdí Andrea Devánová.
Pracujúci dôchodcovia podľa nej už ani dnes neplatia poistenie
v nezamestnanosti. V zákone sa bude meniť len to, že dnes poistenie v
nezamestnanosti neplatia aj invalidní dôchodcovia s poklesom schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť nad 70 percent a po novom sa to zmení na
invalidných dôchodcov, ktorí dosiahli dôchodkový vek. " Čo sa týka nároku
na nemocenské dávky, v prípade, že splnia dôchodcovia dohodári, ktorí budú mať
pravidelný mesačný príjem, zákonom ustanovené podmienky nároku na nemocenské
dávky, budú im predmetné dávky priznané,“ pokračuje Andrea Devánová.
Peter Hanák
Hospodárske
noviny, 25.8. 2010
