Výdavky štátu na výstavbu diaľnice by podľa Radovana
Ďuranu z INESS mohli nahradiť len vyššie výnosy z mýta. Pokiaľ k tomu
nedôjde, nová diaľnica bude vlastne slúžiť ako nenávratná podpora regiónov,
povedal pre ČTK dňa 28.8. 2010.
Dostavba chýbajúcich úsekov diaľnice D1 medzi Bratislavou a
Košicami, na ktorú sú potrebné miliardy eur, slovenskej ekonomiky výraznejšie
nepomôže.
ČTK to povedali oslovení analytici. Ani ministerstvo dopravy
nevie vyčísliť, aký vplyv by mala dostavba na zamestnanosť v dotknutých
regiónoch.
Využívaným argumentom podporovateľov dobudovania D1 bolo v
minulosti tvrdenie, že bez diaľnice nie je možné povzbudiť ekonomický rozvoj v
strede a na východe krajiny. Z plánovaného diaľničného prepojenia medzi dvoma
najväčšími slovenskými mestami stále nie je postavených asi 30 kilometrov medzi
Popradom a obcou Svinia.
Chýba aj zhruba 45 kilometrov na Turci a okolí Ružomberka,
ďalších 25 kilometrov je potrebné vybudovať na obchádzku problematického úseku
pri Strečne. Ministerstvo dopravy v súčasnosti nechce zverejniť údaje o
predpokladaných nákladoch na dobudovanie štvorprúdovej cesty, pretože sa ešte
nerozhodlo o projektoch verejno-súkromného partnerstva, prostredníctvom ktorých
chcela cestu postaviť predošlá vláda.
Podľa skorších odhadov by si stavebné práce vyžiadali viac
než štyri miliardy eur. To je takmer trojnásobne viac než je tohtoročný
rozpočet ministerstva dopravy. Výdavky
štátu na výstavbu diaľnice by podľa analytika mimovládneho inštitútu INESS
Radovana Ďuranu mohli nahradiť len vyššie výnosy z mýta.
"Pokiaľ k
tomu nedôjde, nová diaľnica bude vlastne slúžiť ako nenávratná podpora
regiónov," myslí si analytik. Analýza, ktorá by potvrdzovala, že
dostavba diaľnice razantnejšie pomôže slovenskej ekonomike, chýba aj Petrovi
Goliašovi z Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy – INEKO.
"Vláda by mala pri každom úseku diaľnic, ktorý chce
budovať, predložiť analýzu s porovnaním nákladov a potenciálnych výnosov,"
poznamenal. Ministerstvo dopravy však tvrdí, že presnejšie vypočítať
ekonomické prínosy dostavby D1 nie je možné.
"Dopady výstavby diaľnice – rýchlostnej cesty sa
dajú predikovať iba s malou mierou pravdepodobnosti," citoval hovorca
ministerstva Martin Krajčovič zo štúdie, ktorú si nechal úrad vypracovať.
Bližšie nespresnil, v akej miere by napríklad vzrástla v regiónoch v okolí
cesty zamestnanosť.
Ministerstvo zatiaľ neposkytlo ani údaje o tom, koľko peňazí
by bolo na stavbu nevyhnutných, ak by sa zatiaľ nebudovali komplikované úseky
pri Žiline a medzi Turanmi a Ružomberkom. Pri Žiline je potrebné raziť
niekoľkokilometrový tunel, kopcovitý terén je aj za Turanmi, navyše cesta by
mala podľa ochranárov negatívne následky na vzácne rašelinisko pri obci Rojkov.
ČTK, 28.8. 2010
Hospodárske
noviny, 28.8. 2010
