Radovan Ďurana z INESS v minulosti
spochybňoval, že by sa rozsiahla investícia pri budovaní diaľnice niekedy štátu
vrátila prostredníctvom zvýšeného ekonomického výkonu na východe krajiny,
uviedla dňa 5.9. 2010 spravodajská agentúra ČTK.
Prvá povolebná televízna diskusia premiérky Ivety Radičovej
(SDKÚ-DS) s predsedom najsilnejšej opozičnej strany Smer-SD a expremiérom
Robertom Ficom sa zamerala najmä na problematiku budovania diaľnice.
Kým Fico vyčítal v relácii Slovenskej televízie súčasnej
koalícii štyroch stredopravých strán, že údajne zastavila stavbu štvorprúdovej
cesty medzi Žilinou a Prešovom, Radičová tvrdila, že budovanie cesty podľa
plánov niekdajšej Ficovej vlády by bolo predražené.
Predchádzajúca vláda chcela, aby chýbajúcich zhruba sto
kilometrov diaňice na trase medzi najväčšími slovenskými mestami Bratislavou a
Košicami postavil súkromný investor prostredníctvom dvoch takzvaných PPP
projektov. Štát by neskôr musel náklady splatiť. Ministerstvo dopravy pod
vedením súčasného ministra Jána Figeľa nedávno oznámilo, že už nepočíta s tým,
že by zhruba 75 kilometrov diaľnice zastrešených jedným z dvoch projektov
postavil investor, pretože súkromné spoločnosti nedokázali získať potrebné
zdroje.
"Najzávažnejšie rozhodnutie, ktoré urobila vaša vláda
(…) je zastavenie výstavby diaľnic," vytkol Fico Radičovej. Tvrdil, že
tým mnohí ľudia prídu o pracovné príležitosti.
Radičová namietala, že súčasná vláda chce v budovaní diaľnic
pokračovať, ale namiesto peňazí od súkromných investorov plánuje vo väčšej
miere využívať zdroje zo štátneho rozpočtu či eurofondov. Poukázala aj na to,
že ak by sa zrealizoval PPP projekt na stavbu diaľnice, daňoví poplatníci by ho
museli v budúcnosti splatiť. "Odmietame platiť takéto sumy,"
vyhlásila Radičová.
Celkovo mal štát za postavenie a prevádzku diaľnice počas 30
rokov zaplatiť koncesionárovi viac ako deväť miliárd eur. Na každého obyvateľa
krajiny vrátane detí by tak v prepočte pripadla splátka vo výške asi 1667 eur,
teda priemerná štvorčlenná rodina by sa musela poskladať v priebehu troch
desaťročí sumou zhruba 6668 eur.
Ministerstvo dopravy pritom podľa skorších informácií
nedisponuje podrobnejšími štúdiami , koľko pracovných miest by vzniklo po
dobudovaní diaľnice na Spiši či Šariši. Analytik
mimovládneho inštitútu INESS Radovan Ďurana v minulosti spochybňoval, že by sa
rozsiahla investícia pri budovaní diaľnice niekedy štátu vrátila
prostredníctvom zvýšeného ekonomického výkonu na východe krajiny.
ČTK, 5.9.2010
