Pri diskusiách o možnom zvyšovaní cien z dôvodu
vyššej DPH podľa Richarda Ďuranu z INESS nezáleží, či daň zaplatia
spotrebitelia vo vyššej cene, alebo ju zaplatí predajca svojím nižším ziskom. Tu
ide o to, že vláda chce občanom a súkromnému sektoru zobrať ďalších 160
miliónov eur. Každý Slovák na zvýšenej DPH zaplatí ročne štátu takmer o 30 eur
viac, povedal pre TASR dňa 7.9. 2010.
Dočasné zvýšenie dane z pridanej hodnoty (DPH) z aktuálnych
19 % na 20 % je pri súčasnej výške deficitu skôr opatrným krokom a slovenská
ekonomika by zniesla aj viac. V období vysokej nezamestnanosti však tento krok
vlády berie ohľad na obyvateľstvo, ktoré zmenu pocíti len minimálne. Zhodli sa
na tom viacerí analytici.
"Nárast DPH vďaka svojmu plošnému záberu prinesie
rýchle a pomerne vysoké príjmy do štátneho rozpočtu. Zvýšenie sadzby o jeden
percentuálny bod (p.b.) je tak opatrením, ktoré minimálne berie obyvateľom a
firmám, ale značne pomáha príjmom do rozpočtu," konštatoval pre TASR
analytik UniCredit Group Dávid Dereník.
Analytik VÚB banky Martin Lenko si myslí, že "slovenská
ekonomika i ceny by zniesli aj DPH na úrovni 21 %". Predpokladá však, že
pri schvaľovaní zvyšovania DPH išlo zrejme o politický kompromis.
Opačný názor na toto
opatrenie má analytik INESS Richard Ďurana. "Každé zvyšovanie daní
poškodzuje ekonomiku a odčerpáva zdroje od občanov a firiem. Aj 1-% zvýšenie
DPH sa premietne do vyšších cien, aj keď premiérka, nevedno prečo, tvrdí
opak," upozornil. Zvyšovanie DPH však považuje za prijateľnejšie riešenie
pre ekonomiku ako pôvodne navrhované zvyšovanie zaťaženia práce. "Podľa nášho
názoru však vláda zďaleka nevyčerpala priestor na šetrenie vo verejných
financiách. Skôr, ako pristúpi na zvyšovanie daní, mala by si upratať na
vlastnom dvore," domnieva sa Ďurana.
Navrhovaná zmena DPH podľa Dereníka zvýši ceny tovarov a
služieb na Slovensku len minimálne a nie vo všetkých segmentoch. "Ak by sa
do cien premietli v maximálnej miere, zvýšili by infláciu o 0,8 %. Predpokladám
však, že časť zvýšenia absorbujú aj marže obchodníkov, takže zvýšenie cien
odhadujem tak na 0,5 p.b.," dodala analytička Slovenskej sporiteľne Mária
Valachyová.
Podľa Ďuranu ale
nezáleží, či daň zaplatia spotrebitelia vo vyššej cene, alebo ju zaplatí
predajca svojím nižším ziskom. "Tu ide o to, že vláda chce občanom a
súkromnému sektoru zobrať ďalších 160 miliónov eur. Každý Slovák na zvýšenej
DPH zaplatí ročne štátu takmer o 30 eur viac," podotkol.
Po pondelkovom (6. 9.) rokovaní Koaličnej rady premiérka
Iveta Radičová (SDKÚ-DS) potvrdila aj to, že znížená sadzba na lieky a knihy na
úrovni 10 % sa nebude meniť. "To, že sa nezjednotil základ dane, vnímam
ako premeškanú príležitosť, pretože ceny liekov sú regulované a dajú sa upraviť
aj inak ako cez DPH," zdôraznila Valachyová.
Ďalšou zmenou je zvýšenie spotrebnej dane na tabakové
výrobky a alkohol s výnimkou vína. Nepredpokladá sa, že ich spotreba by z tohto
dôvodu klesla a aj v minulosti viedlo zvyšovanie týchto daní k vyšším príjmom
do rozpočtu. Ďurana považuje túto zmenu
za "bezdôvodné a selektívne postihovanie vybranej skupiny spotrebiteľov
konkrétnych tovarov". Podľa Lenka však "spotreba oboch artiklov
určitým spôsobom zvyšuje výdavky rozpočtu pri zvýšených nákladoch na liečbu
ochorení spôsobených fajčením a pitím alkoholu". "Dodatočné zdanenie
týchto tovarov je z môjho pohľadu aj po morálnej stránke správne," odôvodnil.
Navrhované zmeny by s pomocou rastúcej ekonomiky mohli
zvrátiť trend súčasného deficitu a priblížiť sa k plánom na nasledujúce roky.
"Je však možné, že celoeurópske uťahovanie opaskov prinesie nižší rast slovenskej
ekonomiky a navrhované zmeny nie sú posledné, ktoré nás čakajú," uzavrel
Dereník.
TASR | 7. septembra 2010
