Radovan Ďurana z INESS navrhuje zmeniť systém
odmeňovania rizikových povolaní. Ako povedal pre Pravdu dňa 8.9. 2010, títo
ľudia by mali byť vysoko odmeňovaní počas služby a jednorazovou dávkou po
skončení práce. Potom by sa mohli normálne zamestnať, hoci aj na ministerstve. Výsluhové
dôchodky sú najmenej vhodnou formou odmeny, s ktorou sa viažu dlhodobé záväzky
a nevhodné motivácie. Štát pritom ročne stoja vyše 130 miliónov eur, povedal.
Starobní a výsluhoví dôchodcovia sa od budúceho roku budú
môcť v štátnej či verejnej správe zamestnať iba v obmedzenej miere. Koalícia,
ktorá sa na tomto opatrení v pondelok večer dohodla, chce takto uvoľniť
pracovné miesta pre mladších ľudí.
Koho a ako sa obmedzenie dotkne, jasné nie je. Rovnako ani
to, či vláda zakáže dôchodcom pracovať v štátnej správe, ako sa pôvodne
uvažovalo, alebo im len zmení podmienky. Ministerstvo práce na túto otázku
Pravde neodpovedalo.
Bez ohľadu na to, do akej miery budú penzisti znevýhodnení,
ich zástupcovia poukazujú na diskrimináciu. Výsluhoví dôchodcovia dokonca
nevylučujú, že sa v prípade potreby obrátia na Ústavný súd.
Podľa ekonóma SAV Pavla Kárásza ide o ďalšie opatrenie vlády
s cieľom ušetriť – ale opäť len na úkor silnejúceho medzigeneračného napätia.
"Táto vládna zostava zrejme ani nič iné nevie," myslí si Kárász.
Súhlasí, že v istých funkciách na úradoch dôchodcovia naozaj zbytočne zaberajú
miesta mladším. Iné si však podľa neho vyžadujú vysokú kvalifikáciu, zdatnosť a
skúsenosti. "Ak sa štát dobrovoľne zbaví pracujúcich dôchodcov
vykonávajúcich takéto profesie, stratí znalostný potenciál, ktorý má k
dispozícii," varuje ekonóm. Príkladom podľa neho môžu byť profesori
akademici či učiteľky na základných školách.
"Prečo by si pri súčasných nízkych dôchodkoch nemohli
privyrábať tí, ktorí si voči penzijnému systému splnili všetky štátom stanovené
povinnosti?" nesúhlasí s plánom vlády ani predseda Jednoty dôchodcov Kamil
Vajnorský.
Rezort práce doteraz nemá ani presné údaje o celkovom počte
penzistov, ktorých by sa opatrenie malo dotknúť. Sotva preto môže vyčísliť,
koľko ich prepustením ušetrí. V zamestnaneckom pomere pracuje necelých 70-tisíc
starobných dôchodcov. Koľkí z nich však robia vo verejnej sfére, Sociálna
poisťovňa spočítané nemá.
Ešte nedostupnejšie sú údaje o pracujúcich výsluhových
dôchodcoch, teda bývalých vojakoch, policajtoch, hasičoch a ďalších, ktorí po
15 rokoch získavajú nárok na penziu. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia
eviduje celkové počty, nezisťuje však ich prípadné ďalšie príjmy. A, naopak,
zamestnávateľ nemusí Sociálnej poisťovni hlásiť, že má zamestnanca výsluhového
dôchodcu.
Ústavný právnik Peter Kresák sa domnieva, že zákon by v
prípade výsluhových dôchodcov predovšetkým nemal pôsobiť retroaktívne. "Ak
by sa niečo také prijalo, malo by sa to dotknúť až tých, ktorí do príslušných
profesií ešte len nastúpia," naznačil možný konflikt s ústavou. Širšie sa
k problému vyjadriť nechcel, s odôvodnením, že podrobnosti vládneho zámeru nie
sú známe.
Ekonóm Radovan Ďurana
navrhuje skôr zmeniť systém odmeňovania rizikových povolaní. Podľa neho by mali
byť títo ľudia vysoko odmeňovaní počas služby a jednorazovou dávkou po skončení
práce. Potom by sa mohli normálne zamestnať, hoci aj na ministerstve.
"Výsluhové dôchodky sú najmenej vhodnou formou odmeny, s ktorou sa viažu
dlhodobé záväzky a nevhodné motivácie. Štát pritom ročne stoja vyše 130
miliónov eur," tvrdí Ďurana.
Dnes na Slovensku nijaká inštitúcia nesmie prepustiť človeka
len preto, že poberá penziu. Podľa ústavy by šlo o diskrimináciu. Navyše aj
orgány Európskej únie vyzývajú členské štáty, aby svojim občanom umožnili
pracovne sa realizovať čo možno do najvyššieho veku.
Slovensko je však zároveň jednou z mála krajín na svete, kde
sa k súbehu dôchodku a práce stavajú benevolentne. Vo Francúzsku napríklad
súčet dôchodku a príjmu nesmie prevýšiť predchádzajúci plat zamestnanca. V
Nemecku majú zase obmedzenú výšku platu poberaného súčasne s dôchodkom.
Soňa Pacherová
