Vo volebných programoch žiadna strana nesľubovala zvyšovanie
daní, a hoci všetky vedeli o katastrofálne prázdnej štátnej pokladnici,
skoro všetky sľubovali znižovanie výdavkov. Dalo by sa preto povedať, že na
znižovanie výdavkov má súčasný parlament mandát ľudu. Výsledok?
Minister financií sprístupnil verejnosti aktuálne detaily
štátneho účtovníctva, konkrétne plánovanú výšku schodku. Päť miliárd eur je
zárez, ktorý nám budú potomkovia o hlavu otĺkať, a my budeme musieť byť
ticho, lebo nebudeme vedieť zdôvodniť, prečo to zadlženie stálo za to. Neostane
im po nás totiž po tomto roku ani o 100 km diaľnic viac, ani fungujúce
zdravotníctvo, kvalitnejšie školstvo či
efektívna verejná správa. Pri moci bola vláda, ktorá nám servírovala život nad
pomery, na ktorý by sme mali nárok vtedy, keby sme platili o 60%(!) vyššie
dane do štátneho rozpočtu. Ako teraz z toho von?
Možnosti sú v zásade dve. Buď sú súčasné výdavky
nevyhnutné a v primeranej výške a preto by sme im mali adekvátne
prispôsobiť výšku daní. Alebo výdavky považujeme za privysoké
a neefektívne a malo by dôjsť k ich zníženiu. Vo volebných programoch
žiadna strana nesľubovala zvyšovanie daní, hoci všetky vedeli
o katastrofálne prázdnej štátnej pokladnici, ale skoro všetky sľubovali
znižovanie výdavkov. Dalo by sa preto povedať, že na znižovanie výdavkov má
súčasný parlament mandát ľudu. Výsledok?
Na stole chýbajú konkrétne návrhy šetrenia, ale už je známe,
o koľko sa majú zvyšovať dane.
.selektívne odstraňovanie výnimiek
Nápad na zvyšovanie odvodov sa nestretol s pochvalnými
ohlasmi. Nečudo, však predložený návrh nemal koncepciu a v horšom
prípade by do zahraničia vyhnal šikovných a vzdelaných kvôli privysokým odvodom.
Vládnuca koalícia na to zareagovala krokom do strany (nie vzad!) a selektívne
zvyšovanie odvodov zatiaľ nahradila plošným zvýšením sadzby DPH. Obe možnosti
znamenajú zhoršenie situácie zviechajúcej sa ekonomiky, avšak negatíva vyššej DPH sa rozložia medzi všetkých
spotrebiteľov, zatiaľ čo vyššie odvody by postihli len vybratú skupinu pracujúcich
ľudí. Muselo však hneď dôjsť k zvyšovaniu sadzby? Koalícia mohla pristúpiť k zrušeniu 10% sadzby na
vybrané tovary. Ukončilo by sa tak bezdôvodné zvýhodnenie časti spotrebiteľov,
sprehľadnil by sa daňový systém. Rozpočtu by to prinieslo zhruba 120 mil. eur,
čo nie je tak ďaleko od očakávaných 183 mil. z vyššej sadzby DPH.
Odstránila by sa tým aj neadresnosť, pretože vďaka nižšej DPH na lieky či knihy
majú lacnejšiu spotrebu nielen dôchodcovia, ale aj všetci s nadštandardným
príjmom. Nedostatok príjmov niektorých skupín obyvateľstva a ich neschopnosť
zabezpečiť si základné lieky by mal štát riešiť pomocou sociálneho systému, ten
daňový má úplne iné funkcie. Koalícia zvolila jednoduchšiu cestu vyššej sadzby,
ktorú sa snaží zľahčovať dočasnosťou opatrenia. Nakoľko sa dá ale veriť,
že vláda po 4 rokoch, stále s deficitným rozpočtom, zníži sadzbu? Vynára sa časom osvedčený Friedmanov výrok:
„Nič nie je také trvalé ako dočasné opatrenia vlády.“
.znižovanie výdavkov
Metóda boja s deficitom zvyšovaním príjmov má aj druhú
negatívnu stránku. Vyššie daňové príjmy
znižujú deficit a budia dojem, že o danú sumu netreba znižovať
výdavky. Zaniká tak diskusia o opodstatnenosti mnohých výdavkov najmä
štátneho rozpočtu. Chýbajúcich 63 mil. eur po zjednotení sadzby na 19% mohla
koalícia získať napríklad zoškrtaním neefektívnej podpory bývania.
Koalícia navrhla v tomto balíčku opatrení zvýšenie daní
o 350 mil. eur, zhruba 65 eur na občana.
Za tri toky sa táto suma má vyšplhať na 500 mil. eur. Občan
sa však môže oprávnene pýtať: o čo sa zlepšila kvalita služieb
poskytovaných štátom, že je potrebné platiť vyššie dane? Nezlepšila
a práve to je príčinou vysokého deficitu. Bolo by klamlivé tváriť sa, že
nižšie výdavky na aparát ministerstiev a transparentnejšie verejné obstarávanie
povedie k zásadnému zlepšeniu bilancie. Podstatné znižovanie deficitu, ak
má k nemu dôjsť cez výdavkovú stranu, bude vyžadovať reformy vo vzdelávaní, doprave, sociálnom systéme,
zdravotníctve či dôchodkoch. Také reformy, ktoré znížia nielen plytvanie, ale
aj rozsah štátom financovaných služieb. Pretože 5 mld. eur je deficit, ktorý sa
nedá riešiť prepúšťaním ani zvýšením sadzby DPH o 1%. Na zázrak
v podobe prudkého rastu daňových príjmov ako výsledku ekonomického rastu sa
momentálne nedá spoliehať. Je na čase, aby
koalícia začala o reformách nahlas hovoriť a pripravovať prvé
kroky. Ak nebude mať dostatok odvahy, súčasné zvyšovanie daní nebude posledné.
Radovan Ďurana
INESS
