O rušení pracovných miest mali rozhodovať tí, ktorí sú
zodpovední za riadenie úradu či organizácie a nemalo by sa prepúšťať na základe
iných príjmov alebo dôchodkov. Znižovanie vysokých výdavkov na starobné
dôchodky treba hľadať systémovo, zmenou pravidiel ich výpočtu
a priznávania. Povedal pre HN Radovan Ďurana 17.9.2010.
Štát znevýhodnením pracujúcich dôchodcov vo verejnej správe
získa významnú časť z naplánovaného konsolidačného balíka.
Avizovaný zákaz súbehu poberania penzie a príjmu z práce by podľa hovorkyne ministerstva práce Slavomíry
Selešovej mohol priniesť do štátnej kasy vyše 80 miliónov eur. Vláda pritom
plánuje usporiť v budúcom roku celkovo 1,7 miliardy eur. Na porovnanie –
pripravované rušenie daňových výnimiek plus zjednotenie paušálnych výdavkov na
40 percent pre živnostníkov
usporí štátu necelých 79 miliónov. Rezort práce sa však z
takejto sumy bude môcť tešiť len v tom prípade, ak sa všetci súčasní pracujúci
penzisti vzdajú dôchodku.
Napriek tomu, že rezort práce disponuje takýmito číslami, to, ako bude novela zákona o štátnej službe nakoniec vyzerať, nie je jasné. Predsedníčka vlády Iveta
Radičová (SDKÚ-DS) totiž stále nevysvetlila svoje vyjadrenie, že "zákon
nebude retroaktívny“. Či to teda znamená, že tisícov pracujúcich učiteľov,
lekárov alebo úradníkov poberajúcich v súčasnosti penziu sa to nedotkne,
zostáva nezodpovedané. Autor novely, ktorým je rezort práce, pritom taktiež
odmieta objasniť znenie zákona. "Nebudeme to komentovať,“ reagovala
Selešová.
Ekonómovia snahou vlády zakázať poberanie dôchodku a zároveň
zarábať vo verejnej správy nadšení nie sú. "Vláda
by mala v prvom rade definovať cieľ, ktorý týmto opatrením sleduje,“ myslí si
analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych analýz INESS Radovan Ďurana. Podľa
neho by o rušení pracovných miest mali rozhodovať tí, ktorí sú zodpovední za riadenie
úradu či organizácie a nemalo by sa prepúšťať na základe iných príjmov alebo
dôchodkov. "Rozhodujúca by mala byť pridaná hodnota zamestnanca, pričom
vláda by v záujme konsolidácie verejných financií mala vytvoriť rozpočtový tlak
na znižovanie celkových mzdových nákladov. Tento problém tiež poukazuje na
potrebu zvyšovania veku odchodu do dôchodku,“ dodal. Podobný názor má aj
šéf INEKO Peter Goliaš, podľa ktorého bude vznikať motivácia ľudí prejsť zo
verejnej správy do súkromnej. "Nehovoriac o tom, že tu budeme mať dve
skupiny dôchodcov.“
V prípade, že by sa pripravovaná novela stala realitou, podľa ústavného právnika Ernesta Valka by nešlo o
protiústavný zákon. "Rovnosť občana pred zákonom nikdy nebola daná ako
abstraktná kategória, ale je to relatívna kategória. Nesmie to byť ľubovôľa.
Čiže vláda by mala dať adekvátny dôvod, prečo niekomu berie a niekomu nie.“
Filip Obradovič
