Ako uviedol pre Hospodárske noviny dňa 1.10. 2010 Juraj
Karpiš z INESS, fiškálne stimuly a programy neprispejú v malej otvorenej
ekonomike k zdravému rastu. Predstavujú iba zbytočné plytvanie zdrojov. Tie
potom chýbajú pri znižovaní odvodov, ktoré by pomohli zamestnávateľom udržať
staré a vytvárať nové pracovné miesta, dodal.
Slovenské firmy znepokojuje štátny dlh. Od začiatku
finančnej krízy v roku 2008 narástol takmer o tretinu a naši podnikatelia sa
obávajú o budúcnosť krajiny.
Podľa prieskumu poradenskej spoločnosti KPMG, sa takto
vyjadrili až tri štvrtiny oslovených šéfov firiem. Spomedzi 26 krajín, v
ktorých sa prieskum robil, sa Slováci v tejto oblasti umiestnili na prvom
mieste.
Dlh má vplyv
Znižovanie výdavkov štátu si želá každý respondent, predstavy, na čom by
mala naša vláda šetriť, sa však trochu líšia. Vo verejnom sektore by chcelo
usporiť 55 percent opýtaných, presná polovica by hľadala rezervy v rezorte
obrany. Štvrtina vidí priestor na úspory v opatreniach podporujúcich sociálny
štát a iba desať percent by priškrtilo rozvoj infraštruktúry.
Napriek tomu, že náš dlh je relatívne nízky, analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák
konštatuje, že je to jeden z faktorov, ktoré rozhodujú či krajine požičať, alebo
nie. Ako príklad uvádza Lotyšsko, ktoré má omnoho nižší dlh ako my, a napriek
tomu pre problémy s požičaním muselo v roku 2008 požiadať o pomoc Medzinárodný
menový fond.
Podľa analytika INESS
Juraja Karpiša by bolo vhodné znížiť výdavky na štátnu správu a rezervy sa dajú
nájsť najmä v neefektívne fungujúcom sociálnom systéme. "Zrušenie
neadresných transferov by viedlo k značným a hlavne udržateľným úsporám,“
zhodnotil. Podľa Mušáka by bolo ideálne šetriť na vlastných výdavkoch
hľadaním oblastí, kde by dokázala vláda efektívne fungovať aj s menším
množstvom peňazí.
Stimuly nepotrebujeme
Otázkou dnešných dní zostáva aj zotavovanie ekonomiky. Za rozhodujúci
faktor pri obnove hospodárstva považuje stimuly iba osem percent respondentov,
čo je najmenej spomedzi krajín zahrnutých do prieskumu. Naopak, 42 percent sa
zhoduje na dôležitosti obnoviť export. Podobný názor zastáva aj Mušák.
"Pre oživenie sa ukázal dôležitý najmä vývoj v priemysle. K tomu napomohol
rýchlejší rast v Nemecku, kam smeruje veľa slovenských produktov,“ povedal.
Rekordné tri štvrtiny opýtaných zástupcov firiem si praje
zrušenie vládnej podpory ekonomiky ihneď po návrate k rastu hrubého domáceho
produktu. Podľa Karpiša, fiškálne
stimuly a programy neprispejú v malej otvorenej ekonomike k zdravému rastu.
"Predstavujú iba zbytočné plytvanie zdrojov. Tie potom chýbajú pri
znižovaní odvodov, ktoré by pomohli zamestnávateľom udržať staré a vytvárať
nové pracovné miesta,“ upozornil.
Matej Šulc
Hospodárske
noviny, 1.10. 2010
