Ako povedal pre Hospodárske noviny dňa 6.10. 2010
Radovan Ďurana z INESS, predkladané úspory nebudú viditeľné hneď, ale s odstupom.
Do konca augusta mali ministerstvá vedieť, koľko dokážu
ukrojiť z výdavkov v tomto roku. Realita? Väčšina z nich to stále netuší.
Opakuje sa tak zrejme situácia z predchádzajúcich rokov, keď vláda výdavky
neosekala napriek tomu, že pre krízu výrazne klesli príjmy štátu. Ani spôsoby,
akými ministri hodlajú znížiť tohtoročný astronomický deficit, nevzbudzujú
veľké nádeje. Nekonkrétne škrty na kapitálových výdavkoch, hmlisté znižovanie
počtu pracovníkov, rušenie nevýhodných zmlúv či efektívnejšie verejné
obstarávania. Tak znejú v prevažnej miere odpovede rezortov na otázku, ako chcú
v zostávajúcich troch mesiacoch roka ušetriť. „To, čo sa zatiaľ robí, pripomína
veľký amaterizmus,“ zhodnotil Ľubomír Plai, bývalý šéf zrušeného Úradu pre
štátnu službu.
Niektorí to vzdali
Spomedzi rezortov, ktoré reagovali na otázky HN, má akú-takú predstavu o
úsporách ministerstvo zdravotníctva. Má ich priniesť zníženie počtu
pracovníkov, prehodnotenie vyplácania odmien aj rušenie nevýhodných zmlúv.
„Celková úspora by mala byť na konci roka vo výške minimálne 10 až 15 percent z
výdavkov. Presnú výšku usporenej sumy je však v tejto chvíli ťažké
špecifikovať,“ poznamenala hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Katarína
Zollerová.
Výdavky zvyšných ministerstiev ostávajú zahmlené. „Na
konkrétnych krokoch sa ešte len pracuje, pripravujú sa analýzy a až následne
ich bude možné premietnuť do opatrení,“ informovala napríklad riaditeľka
komunikačného odboru rezortu školstva Miriam Žiaková.
Najúprimnejší je zrejme Zsolt Simon (Most-Híd), ktorý šéfuje
pôdohospodárom. Pre HN odkázal, že aj keby sa mu podarilo v tomto roku niečo
ušetriť, posunie tieto peniaze povodňami poškodeným farmárom. Šance na úspory
má však minimálne – rezort dostal oproti vlaňajšku menej peňazí na prevádzku aj
platy. „Nevytvára to rozpočtový priestor na výraznejšie úspory,“ priznáva Juraj
Kadáš z ministerstva pôdohospodárstva. Zviazané ruky bude mať aj rezort dopravy
ministra Jána Figeľa (KDH). Dôvodom sú pokuty od Európskej komisie vo výške
13,8 milióna eur za zlé verejné obstarávania, ktoré súviseli s projektami,
hradenými z eurofonodov. „Museli sme tieto rozpočtové prostriedky viazať,“
prezradil hovorca rezortu dopravy Martin Krajčovič. Šetriť chce Figeľ napríklad
na nákupe áut alebo zastavení rekonštrukcie budovy ministerstva.
Času už veľa nemajú
Podľa odborníkov ani navrhnuté kroky nemusia priniesť včasné a citeľné
zníženie črtajúcej sa rekordnej rozpočtovej sekery. Schodok sa v tomto roku
odhaduje na 7,8 percenta HDP. Napríklad pri prepúšťaní totiž treba počítať s
výpovednými lehotami aj s vyplácaním odstupného. A rušenie zmlúv si zas vyžiada
náklady na právnikov, ktorí ich posúdia. „Pohybujeme
sa v prostredí, ktoré neumožňuje iný postup. Úspory bude vidieť až neskôr,“
konštatoval analytik inštitútu Iness Radovan Ďurana.
Aj keď Plai považuje tohtoročné úspory za potrebné, nie je
podľa vlastných slov naivný. „Tento rok je premrhaný, ale na rovinu to teraz
nikto nepovie.“ Myslí si, že razantnejšie šetrenie sa konať nebude aj pre
blížiace sa komunálne voľby. „Strany vládnej koalície si asi nechcú zahatať cestu
k primátorským postom.“
Výdych po rozpočte
Vláda nateraz nešetrí, lebo nechce, tvrdí aj bývalý minister financií Ján
Počiatek. „Úspory zámerne nehľadajú, lebo chcú deficit vytlačiť na čo najvyššiu
úroveň. Pomôže to demagógii, že idú niečo ušetriť v budúcom roku.“ Na
peniazoch, ktoré si ministerstvá preniesli z minulých rokov, by podľa neho
mohla vláda ušetriť zhruba 350 miliónov eur.
Terajší šéf rezortu financií Ivan Mikloš obvinil Počiatka,
že na tento rok zostavil nereálny rozpočet s predpokladaným schodkom 5,5
percenta HDP. Tohtoročné škrty Mikloš ešte nepochoval. Meškanie vysvetľuje jeho
rezort tým, že sa museli venovať príprave budúcoročného rozpočtu. „Keď prejde
vládou, ideme na ďalšie resty. Dajte nám ešte vydýchnuť,“ reagoval hovorca
rezortu Martin Jaroš.
Marek Ročkár
Hospodárske
noviny, 6.10. 2010
