V súvislosti so znížením osobných výdavkov v roku
2011 až 2013 je ponechané na rozhodnutí správcov rozpočtových kapitol, či toto
zníženie zabezpečia znížením počtu zamestnancov, redukciou fakultatívnych
zložiek odmeňovania, prípadne kombináciou oboch možností, povedal pre
Hospodárske noviny dňa 8.10. 2010 Radovan Ďurana z INESS.
Vyhodiť ľudí zo štátnej správy by sa dalo
aj bez toho, aby ktokoľvek prišiel o prácu. Úplne by stačilo, ak by štát dával peniaze
iba na tých ľudí, ktorí preňho aj skutočne pracujú a nedával milióny eur
ministerstvám, ktoré ich nepotrebujú.
Miesta na tabuľkové platy
Štát totiž ministerstvám posiela peniaze na počet tabuľkových miest, ktoré
im sú pridelené bez ohľadu na to, koľko ľudí v štátnej inštitúcii skutočne
pracuje. "V roku 2009 takto bolo v štátnej správe o niečo viac ako
sedemtisíc mŕtvych duší,“ hovorí riaditeľ Inštitútu hospodárskej politiky
František Palko. Peniaze, ktoré mali ísť pôvodne na platy, tak ministerstvá
rozdeľujú vo forme odmien, alebo tieto peniaze nechajú preklasifikovať a
použijú ich na iný účel. Ak by títo neexistujúci ľudia dostávali iba priemernú
mzdu, ktorú berú zamestnanci vo verejnom sektore, tak by štát na nich nemusel
každý mesiac vynaložiť približne ako 5,5 milióna eur a za rok ušetril viac ako 67
miliónov.
Počet tabuľkových platov, ktoré nie sú obsadené, ale každý mesiac na ne štát
posiela peniaze, je ešte vyšší, ak sa započítajú aj pozície v samosprávach
alebo decentralizovaných úradoch. V takomto prípade ich počet v roku 2009
prekročil hranicu 12-tisíc.
"Ak si zoberieme, že podľa doteraz zverejnených
informácií chce štát prepustiť približne tritisíc ľudí, tak sa v podstate
nezbaví ani všetkých neobsadených tabuľkových miest, ktoré momentálne v štátnej
správe sú,“ dodáva Palko. A to bez ohľadu na to, že štát neplánuje rušiť tieto
miesta, ale aj skutočne prepúšťať a jednotliví ministri majú prakticky voľné
ruky v tom, ako budú šetriť. "V
súvislosti so znížením osobných výdavkov v roku 2011 až 2013 je ponechané na
rozhodnutí správcov rozpočtových kapitol, či toto zníženie zabezpečia znížením
počtu zamestnancov, redukciou fakultatívnych zložiek odmeňovania, prípadne
kombináciou oboch možností,“ hovorí analytik Inštitútu pre ekonomické a
sociálne štúdie Radovan Ďurana.
Chaos vo výplatách
Ušetriť by sa dalo aj bez toho, aby sa prepúšťalo. Stačilo by spraviť
poriadok v tom, kto má na čo nárok. Niektoré úrady štátnej správy si totiž samy
určujú niektoré zložky platu svojich ľudí. "Asi najlepšie je to ilustrovať
na Ústavnom súde, kde sa paušálne náhrady vyšplhali nad sto percent platu. Teda
sudcovia na Ústavnom súde viac zarobia na náhradách ako na plate, čo je podľa
mňa zhýralé,“ upozorňuje Palko. Rovnaký problém je aj to, že napríklad vojaci
alebo policajti majú špeciálne postavenie v sociálnom systéme, ktorý ich oproti
bežným ľudom zvýhodňuje, čo neúmerne zaťažuje štátny rozpočet.
Znižovať výdavky na platy bude nakoniec štát ešte menej ako
pôvodne predpokladal. "Podľa našich prepočtov štát nedodrží sľubované
zníženie výdavkov na platy o desať percent, a šetrenie sa zastaví niekde na
úrovni okolo piatich percent,“ tvrdí Palko. Na základe osobitného prístupu boli
v znížení osobných výdavkov zrealizované výnimky v celkovom objeme viac ako 104
miliónov eur. "Na základe tejto
výnimky sa napríklad nebudú znižovať platy učiteľom, hasičom alebo policajtom,“
hovorí Ďurana.
Ako zastaviť plytvanie
Prvým krokom, ktorý by mal štát urobiť, je zrušiť tabuľkové miesta, ktoré
nie sú obsadené. Nezanedbateľnou výhodu tohto riešenia je skutočnosť, že štát
nemusí nikomu platiť odstupné, a tak by sa úspora prejavila okamžite. Na druhej
strane by na ministerstvách ostalo menej peňazí na odmeny a rôzne príplatky a
platy vo verejnom sektore by zrejme klesli. "Priemerný plat v orgánoch
ústrednej štátnej správy v minulom roku bol viac ako 1 500 eur,“ hovorí Palko,
a zároveň upozorňuje, že je to takmer dvakrát viac ako je priemerná mzda v
národnom hospodárstve. Na druhej strane by sa však znižovanie platov
pravdepodobne veľmi nedotklo tých ľudí, ktorí v štátnej správe zarábajú menej.
Peter Podstupka
Hospodárske
noviny, 8.10. 2010
