Vláda by mala v čo najväčšej miere odstraňovať
bariéry vstupu absolventov na trh práce (napr. zrušiť, prípadne znížiť
minimálnu mzdu), či znížiť náklady podnikateľov spojené so vznikom nových
i už existujúcich pracovných miest, ako napríklad znížiť odvodové
zaťaženie hlavne lacnej práce. Môže im to pomôcť uvoľniť zdroje na ďalšie
pracovné miesta. Absolventom môže pomôcť aj pružnejší Zákonník práce, ktorý
v súčasnej podobe zamestnávateľov nabáda k opatrnosti pri
zamestnávaní absolventov a mnohí radšej absolventa nevezmú ako by mali
znášať vysoké náklady ich prípadného prepúšťania, uviedol dňa 20.10. 2010 pre
Hospodárske noviny Richard Ďurana z INESS.
Mladí a práca. V septembri pribudli na úradoch práce tisíce
nezamestnaných absolventov. Na trhu je ich najviac za posledných osem rokov.
Úspešnejší sú tí s vysokoškolským diplomom alebo gymnazisti. Najviac možností
majú v administratíve.
Boj proti nezamestnanosti či pomoc zúfalým absolventom.
Téma, ktorá pred letnými parlamentnými voľbami hrala prím. Aj zo strany
súčasnej koalície. Dnes, už vyše sto dní po výmene „stráže“, zostáva podľa
odborníkov len pri rečiach. Veľkú pomocnú ruku absolventom nová vláda zatiaľ
nepodala. Opatrenie pre mladých nezamestnaných ľudí má byť podľa ministerstva
práce napríklad nový „povodňový“ príspevok. „Ide o dávku, o ktorú môžu požiadať
aj absolventi škôl, ak sa zapoja do odstraňovania následkov živelných pohrôm
alebo do budovania preventívnych opatrení proti nim,“ povedala Andrea Devánová
z komunikačného oddelenia rezortu. Hlavné opatrenia majú ešte len prísť.
Úľavy pomôžu
Výhoda príspevku má byť v tom, že obce budú musieť zaplatiť za človeka,
ktorý pomáha, len päť percent z ceny práce a zostatok hradí štát a eurofondy.
„Pri minimálnej mzde 307,70 eura predstavuje celková cena práce jedného
zamestnaného 415,67 eura, z čoho je 95 percent príspevok 394,89 eura. Obci tak
stačí zaplatiť len 20,78 eura,“ vysvetľuje Devanová. Podľa nej sa však
absolventi dočkajú od štátu aj inej pomoci. Rezort totiž pripravuje novelu
zákona o službách zamestnanosti, ktorá by mala posúdiť vplyv už aktívnych
opatrení na trhu práce. „Taktiež chceme motivovať zamestnávateľov na vytváranie
nových pracovných miest pre znevýhodnené skupiny uchádzačov o zamestnanie
úľavami na poistnom na sociálne poistenie a zdravotné poistenie. Tiež ďalšími
opatreniami, ktoré vytvoria motivačné prostredie nielen pre domácich, ale aj
pre zahraničných podnikateľov,“ dodala Devánová.
Práve takzvaná pozitívna diskriminácia absolventov je podľa
analytika Inštitútu zamestnanosti Michala Páleníka cesta. „Je to veľmi zložitá
téma. Pre zamestnávateľov sú absolventi veľká neznáma. Rôzne dotácie ako daňové
či odvodové úľavy by pomohli.“ Šéf
Inštitútu Iness Richard Ďurana „volá“ po odstránení najväčších bariér na trhu
práce. „Napríklad by bolo dobré zrušiť, prípadne znížiť minimálnu mzdu, či
znížiť náklady podnikateľov spojené so vznikom nových i už existujúcich
pracovných miest. Pomohlo by aj zníženie odvodového zaťaženia hlavne lacnej
práce,“ navrhuje ekonóm. Podľa neho je potrebný pružnejší Zákonník práce,
pretože ten v súčasnej podobe nabáda firmy, aby boli príliš opatrné. „Mnohí
radšej absolventa nevezmú, ako by mali znášať vysoké náklady ich prípadného
prepúšťania,“ dodal Ďurana.
Prax nanič
V súčasnosti asi najviac nápomocný nástroj v boji proti nezamestnaným
mladým je absolventská prax. Tú môže vykonávať každý uchádzač o prácu do 25
rokov. Princíp je jednoduchý. Firma zamestná absolventa na pol roka s tým, že
nemá žiadne náklady. Tie hradí úrad práce. Mladý pracovník počas týchto
šiestich mesiacov zarába na úrovni životného minima. „Problém je však v tom, že
absolvent si ju nemôže ani napísať do svojho životopisu. Čiže keď za ten čas
nezaujme zamestnávateľa, u ktorého praxuje, tak mu je to nanič. A, mimochodom,
iba veľmi ťažko sa dá zhodnotiť zamestnanec, ktorý robí len 20 hodín do
týždňa,“ konštatoval Páleník.
Filip Obradovič
Hospodárske
noviny, 20.10. 2010
