Zatiaľ som okrem nedávno
ohláseného návrhu regionalizovať minimálnu mzdu podľa ekonomickej výkonnosti
regiónov nezachytil žiadny koncepčný návrh, ktorý by mal pomôcť absolventom
presadiť na sa trhu práce, povedal pre Hospodárske noviny dňa 22.10. 2010
Richard Ďurana z INESS.
Bývalá ani súčasná vláda zatiaľ nenašli spôsob, ako podporiť
absolventov škôl na trhu práce. Zamestnať sa pritom majú ťažkosti vysokoškoláci
rovnako ako aj stredoškoláci a svetová ekonomická kríza celý problém iba
vyniesla na povrch. Riešením by malo byť spružnenie trhu práce, ale aj rôzne
stimulačné programy pre absolventov.
Problém odhalila kríza
Žiadna zo slovenských vlád zatiaľ nevymyslela účinný spôsob, ako
zlepšiť úspešnosť absolventov na trhu práce. Počet ľudí, ktorí skončili školu a
nevedeli si nájsť prácu sa síce od roku 2002 pravidelne znižoval, ale to bolo
zapríčinené skôr ekonomickým rastom ako zlepšením kvality pracovníkov. "Medzi rokmi 2009 a 2008, teda v čase,
keď na Slovensko dorazila hospodárska kríza, sa ich počet zvýšil takmer o tri
štvrtiny a je prirodzené, že dozvuky krízy sa prejavujú aj v tomto roku,“
hovorí analytik inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Richard Ďurana.
Dnes je na trhu práce viac ako 35-tisíc nezamestnaných absolventov, čo je
najviac za posledných osem rokov. "Udržať si pracovné miesto je oveľa
jednoduchšie ako sa zamestnať, čo v čase recesie znevýhodňuje absolventov,“
povedal analytik Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník.
Nikto
im nepomohol
"Vlády pritom tento problém dlhodobo nevedia vyriešiť. Tá bývalá
neurobila nič významné, čím by pomohla absolventom zlepšiť ich pozíciu na trhu
práce,“ hovorí Páleník. A vyzerá to tak, že ani súčasná vláda nemá pripravené
žiadne riešenia tohto problému. "Zatiaľ
som okrem nedávno ohláseného návrhu regionalizovať minimálnu mzdu podľa
ekonomickej výkonnosti regiónov nezachytil žiadny koncepčný návrh, ktorý by mal
pomôcť absolventom presadiť na sa trhu práce,“ dodáva Ďurana. Pritom
zamestnávatelia stále veria v zlepšenie. "Očakávame, že v blízkej
budúcnosti dôjde k postupnej zmene súčasného nevyhovujúceho systému,“ hovorí
tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták.
Treba
zlepšiť školstvo
Sami zamestnávatelia označujú za najväčší problém nesúlad medzi tým, akých
absolventov ponúka na trh slovenské školstvo a akých reálne potrebujú firmy na
trhu. "V posledných rokoch výrazne narástol počet študentov humanitných
smerov a zamestnávateľom chýbajú kvalitní absolventi stredných odborných škôl
technického zamerania,“ dodáva Hošták. Školy totiž nie sú motivované, aby
vyučili študentov na smery, ktoré trh potrebuje. "Dotácie na žiaka pre
školy nezohľadňujú úspešnosť absolventov na trhu práce a školy tak veľakrát
otvárajú smery, kde vedia lacno vyučiť veľké množstvo študentov,“ upozorňuje
Páleník. Riešením by tak mohlo byť, ak by sa finančné limity na žiaka
stanovovali podľa toho, ako sú absolventi jednotlivých študijných smerov
úspešní na trhu práce. Rovnako by mali tieto predmety vyučovať ľudia z praxe,
ktorých by mali mať možnosť školy zaplatiť. "Aj ľudia, ktorí by mali
záujme učiť študijné smery, ktoré sú na trhu žiadané, zvyčajne skončia ako
odborníci v súkromnom sektore, pretože škola nie je schopná ponúknuť im
dostatočne zaujímavý plat,“ hovorí Páleník.
Absolventi sú jednou z najzraniteľnejších skupín na trhu práce, a
preto sa v niektorých západných krajinách prikročilo k ich zvýhodňovaniu.
"V Taliansku napríklad štát finančne dotuje zamestnanie pracovných miest
pre absolventov, vďaka čomu sú pre zamestnávateľov zaujímavejší,“ uzatvára
Páleník.
Peter Podstupka
Hospodárske Noviny 22.10.2010
