Podľa Juraja Karpiša z INESS nie je zrejmé,
prečo by mal za neschopnosť politikov upraviť verejné výdavky platiť klesajúcim
príjmom bankový sektor a jeho klienti, ako uviedol pre SME dňa 23.10. 2010.
Verejným financiám
nemá podľa Smeru pomáhať vyššia DPH, ale nové odvodové zaťaženie bánk.
Ministerstvo financií tvrdí, že si návrh pozrie, ale je skôr za systémové
riešenia.
BRATISLAVA.
Opozičný Smer zverejnil detaily svojej alternatívy k zvýšeniu DPH na 20
percent, čo presadzuje vláda premiérky Ivety Radičovej (SDKÚ).
Banky
by z časti svojich pasív mali podľa návrhu hradiť štátu nový odvod vo výške
1,35 percenta. Pasíva sú zjednodušene cudzími a vlastnými zdrojmi bánk, ktoré
používajú aj na financovanie úverov.
Nový
odvod by sa podľa opozičného návrhu však nepočítal z celej výšky pasív banky.
Do základu na jeho výpočet by sa nezahrnuli napríklad bankové vklady, ktoré
podliehajú ochrane, či splatené základné imanie banky.
Smer
vyčíslil, že odvod by sa v súčasnosti rátal za celý sektor z objemu
13,785 miliardy eur, čo by štátu prinieslo zhruba 186 miliónov eur. Je to
zhruba taká suma, akú by malo štátu priniesť v budúcom roku zvýšenie DPH z 19
na 20 percent vrátane zrušenia sadzby 6 percent na predaj potravín z dvora.
Zlé prepočty?
Banková
asociácia tvrdí, že opoziční poslanci nevyrátali príjem štátu podľa navrhnutého
modelu správne. Banky by neodviedli 186 miliónov, ale asi 350 miliónov eur.
Približne taký bol podľa analytika asociácie Marcela Lazniu hrubý zisk
bankového sektora za minulý rok.
Banková
asociácia považuje opozičný návrh za „ekonomický nezmysel“. „Nejde o daň na banky,
ale v podstate o odvody klientov,“ hovorí Laznia. Z návrhu totiž vyplýva, že
odvod by sa platil z vkladov firiem a zo záväzkov, ktoré má banka voči
investorom, ktorí držia jej cenné papiere.
Laznia
hovorí, že je to obdobné poistenie veriteľov, ako je odvod do Fondu ochrany
vkladov. Banky by platili odvod štátu aj vtedy, keď by boli v strate. Malo by
to tak podľa neho okamžitý efekt na ceny bankových produktov.
Podobným
odvodom už zaťažila banky vláda vo Švédsku a uvažuje s ním aj Nemecko. V oboch
krajinách však museli vlády bankám cez krízu pomáhať. Vo Švédsku je odvodová
sadzba podstatne nižšia, ako je návrh Smeru. Získané peniaze slúžia na
vytvorenie fondu, vďaka ktorému môže štát zachraňovať veriteľov banky, ak bude
treba.
Britská
vláda zase chystá na banky novú daň. Sadzba má byť údajne pod 0,1 percenta a má
sa ňou zdaniť bilancia bánk.
Špeciálnu
daň už uvalila na banky maďarská vláda. Zavádza dočasnú daň aj na iné sektory.
Cez koalíciu to asi neprejde
Smer
navrhuje, aby bol nový odvod dočasným príjmom štátu dovtedy, kým deficit
verejných financií neklesne pod tri percentá HDP. Potom má byť časťou štátnych
finančných aktív „na spravodlivé rozdelenie budúcich záťaží z dôsledkov kríz“.
Ministerstvo
financií si chce návrh opozičných poslancov preštudovať, no hovorí, že dáva
prednosť skôr systémovým riešeniam.
„S
prekvapením sledujeme, ako sa pán Fico po štyroch rokoch vládnutia a hrozenia
bankám až teraz podujal na konkrétne kroky. Najľahšia vec na svete je vytypovať
si nejaký sektor podnikania, určiť si ukazovateľ hospodárenia a na základe neho
skonštruovať daň,“ povedal hovorca rezortu Martin Jaroš.
Predseda
Smeru Robert Fico pred voľbami v roku 2006 hovoril, že treba zdaniť banky. Túto
tému niekoľkokrát otvoril počas svojej vlády, no nikdy tak neurobil.
Teraz
podľa poslanca SDKÚ Ondreja Mateja takýto návrh zverejnil preto, lebo „nevie
inak svojim voličom odkomunikovať, prečo sa teraz musia ozdraviť verejné
financie, keď zadlžil štát o necelých osem miliárd eur.“
Podľa
poslanca KDH Antona Marcinčina je to komplikovaný, skrytý spôsob, ako vybrať
peniaze pre štát, ktorý však nezaplatia banky, ale občania.
Podľa analytika inštitútu INESS
Juraja Karpiša nie je zrejmé, prečo by mal za neschopnosť politikov upraviť
verejné výdavky platiť klesajúcim príjmom bankový sektor a jeho klienti,“
hovorí Karpiš.
SME 23.10.2010
