Podľa Radovana Ďuranu z INESS bola reforma
francúzskeho dôchodkového systému, ktorý má vyše 32-miliardovú sekeru,
nevyhnutným krokom. Je to komplikovaný systém dôchodkov s obrovským množstvom výnimiek,
uviedol pre Hospodárske noviny dňa 28.10. 2010.
Francúzi budú definitívne
odchádzať do dôchodku o dva roky neskôr. Parížsky parlament včera podvečer po
niekoľkoročnom boji s odbormi odklepol finálnu verziu kontroverznej dôchodkovej
reformy.
Reformu, ktorá v posledných týždňoch vyhnala do ulíc milióny
Francúzov, musí podpísať ešte francúzsky prezident Nicolas Sarkozy, čo sa
očakáva v polovici novembra. Už teraz je však jasné, že Sarkozy si zapísal
dôležité víťazstvo.
S prijatím reformy, ktorá do ôsmich rokov posunie minimálny vek
odchodu do penzie zo súčasných 60 na 62 rokov, sa však okrem odborárov stále
nevie zmieriť ani ľavicová opozícia. "Budeme žiadať ústavnú radu, aby
posúdila, či je reforma v súlade s ústavou. Povedali sme, že budeme bojovať až
do konca
a toto je
súčasť našej bitky,“ povedal po hlasovaní šéf opozičných socialistov Jean-Marc
Ayrault.
Chaos vo Francúzsku
Zo schvaľovania zákona sa stala doslova bitka medzi poslancami
koaličného a opozičného tábora – Senát ho schválil v utorok večer po búrlivej
diskusii trvajúcej vyše 150 hodín. Ešte väčší boj sa rozpútal v uliciach francúzskych
miest. Krik, protesty a transparenty Francúzov proti neoblomnému prezidentovi
Sarkozymu sa každým dňom stupňovali. Generálny štrajk rušil železničné, letecké
i dopravné spojenia, ktoré pocítili aj naši turisti. Problémom boli aj odpadky
v mestách či nedostatok pohonných látok, keď odbory zablokovali všetkých 12
rafinérií.
Prezident obviňoval odbory predovšetkým z toho, že ohrozujú
ekonomiku krajiny a ako menšina blokujú a obmedzujú ostatných obyvateľov.
Sarkozy zdôrazňoval, že neprijatie zákona by zvýšilo deficit verejných financií
o 100 miliárd eur do roku 2050. Dlhodobé štrajky stáli vládu až 400 miliónov
denne a znamenali aj hazardovanie s dôverou zahraničných investorov
, keďže
znižovali atraktivitu krajiny. Straty v miliónoch eur počítali aj francúzske
letecké spoločnosti. Podľa odhadov z minulého týždňa ich protesty stáli viac
ako výbuch islandskej sopky v apríli.
Chystané čistky
Napriek kritike odborov a socialistov považujú experti reformu za nevyhnutnú. "Francúzi chceli tento krok urobiť už
pred 15 rokmi. Vtedy to len plánovali. Ale dnes to musia urobiť, pretože počet
starších ľudí bude rásť a nič s tým nespravia,“ povedal pre HN viceprezident
slovenskej Asociácie dôchodkových správcovských spoločností Viktor Kouřil.
Aj podľa Radovana
Ďuranu z inštitútu INESS bola reforma francúzskeho dôchodkového systému, ktorý
má vyše 32-miliardovú sekeru, nevyhnutným krokom. "Je to komplikovaný systém
dôchodkov s obrovským množstvom
výnimiek,“ potvrdil pre HN analytik.
Sarkozy dúfa, že krajina schválením reformy vojde do novej
politickej fázy aj vďaka zmenám v politike. Politológovia očakávajú, že
prezident urobí zmeny
aj vo vláde.
Predpokladá sa, že odstraňovaním nepohodlných ľudí sa bude snažiť posilniť
pravicu pred voľbami, ktoré sa majú uskutočniť o vyše roka. Práve reforma,
proti ktorej sa intenzívne demonštrovalo viac ako dva mesiace, môže byť pre
budúcnosť prezidenta osudná. Zvýšenie veku odchodu do dôchodku pritom označilo
za neprijateľné až 47 percent Francúzov. Podľa prieskumu verejnej mienky
30-percentná dôvera voči Sarkozymu je najnižšia od jeho nástupu do funkcie v
roku 2007.
Jozef
Tvardzik
Hospodárske noviny 28.10.2010
