Ako
povedal pre Hospodárske noviny dňa 29.10. 2010 Richard Ďurana z INESS, Zákonník
práce si vyžaduje celkovú koncepčnú zmenu, a mal by skôr predstavovať
vymedzenie základných pravidiel a zodpovednosti. Riešením by podľa neho malo byť nechať
zamestnávateľom a odborom väčšiu voľnosť, aby sa mohli vzájomne dohodnúť. Ako dodal, Zákonník práce má dnes vyše 250
paragrafov a pre bežných ľudí pre svoju zložitosť neslúži ako opora pri riadení
ich pracovných vzťahov.
Prvé kolo rokovaní o Zákonníku práce dopadlo tradične. Zamestnávatelia
chceli presný opak toho, čo odborári a vláda bude musieť nakoniec zrejme
rozhodnúť sama na základe svojho vlastného politického postoja. Podľa
analytikov pritom Zákonník práce zmeny potrebuje a zamerať by sa mali hlavne na
flexibilitu pracovného trhu.
Len málo protikrízových opatrení na trhu práce sa stretlo s takým pochopením,
ako je flexikonto, a práve po jeho trvalom zapracovaní do Zákonníka práce
volajú odborníci. „Určite by som uvažoval o predĺžení platnosti ustanovení o
flexikonte, pretože je to opatrenie o pružnosti pracovného trhu, teda o ochote
zamestnávateľa zamestnať ľudí, ak je práca,“ hovorí riaditeľ Inštitútu pre
hospodársku politiku František Palko. Treba pritom, samozrejme, urobiť
niekoľko zmien. „Do inštitútu flexikonta v Zákonníku práce treba
zapracovať vyrovnávacie lehoty a zmluvné pokuty pri porušení záväzkov, keďže
flexikonto je dnes možné používať len na časovo obmedzené obdobie, iba do konca
roka 2012,“ dodáva Monika Rencešová zo spoločnosti Trexima.
Možností, ako spružniť trh práce, je však niekoľko. Väčšina analytikov sa
zhodla na tom, že by bolo treba upraviť formu ukončenia pracovného vzťahu. Tak,
aby neúmerne nezaťažovali firmy, ale zároveň aj poskytovali zamestnancom
štandardnú ochranu. Riešením by mohlo byť zavedenie progresívnych
pracovnoprávnych vzťahov. Jednoducho povedané, zamestnancom by rástla výška
odchodného alebo výpovedná lehota priamo úmerne tomu, ako dlho vo firme
pracujú. Zamestnávatelia by tak mali čas si poriadne preveriť svojich
zamestnancov a tí, ktorí sa osvedčia, by zasa mali väčšie pracovnoprávne
istoty. Systém však treba citlivo nastaviť tak, aby firmy pri istej hranici
neprepúšťali aj kvalitných ľudí iba preto, lebo by sa ich neskôr už nemohli
zbaviť.
„Podľa mňa si Zákonník
práce vyžaduje celkovú koncepčnú zmenu, a mal by skôr predstavovať vymedzenie
základných pravidiel a zodpovednosti,“ hovorí analytik Inštitútu pre ekonomické
a sociálne reformy Richard Ďurana. Riešením by malo byť nechať zamestnávateľom
a odborom väčšiu voľnosť, aby sa mohli vzájomne dohodnúť. „Zákonník práce má
dnes vyše 250 paragrafov a pre bežných ľudí pre svoju zložitosť neslúži ako
opora pri riadení ich pracovných vzťahov,“ dodáva Ďurana. Detaily by tak mali
skôr ako zákon určovať dohody jednotlivých odborových organizácií so
zamestnávateľmi, prípadne priamo dohody zamestnancov s firmami.
Chýba pracovný medzitrh
Aj pre nepružnosť trhu práce patrí Slovensko medzi krajiny s vysokým podielom
dlhodobo nezamestnaných a upravený zákonník by sa mal viac venovať ich
potrebám. „Upravil by som aj vhodné nastavenie medzitrhu práce, aby bolo možné
kombinovať mzdu a dávky v nezamestnanosti, čo by mohlo pomôcť najmä pri
eliminovaní dlhodobej nezamestnanosti,“ dodáva Palko. Ďalším problémom, ktorý
sužuje dlhodobo nezamestnaných, je aj zlé nastavenie minimálnej mzdy. „Systém
minimálnych mzdových nárokov pracovných miest v súčasnej podobe nezodpovedá
požiadavkám trhu práce a je potrebné ho aktualizovať,“ dodáva Ľubomír Kadlečík
z agentúry Trexima. Rovnako by bolo treba upraviť aj prácu na skrátený úväzok.
„Pracovný pomer na kratší pracovný čas môže byť pre zamestnancov zaujímavý oproti
dohodám, pretože pre nich poskytuje viac ,ochrany‘ ako pracovnoprávny vzťah
založený dohodami,“ hovorí šéfka Manpower pre SR a ČR Jaroslava Rezlerová.
Zmeny treba zmeniť
Nie všetci analytici sa pritom zhodujú na tom, že súčasná podoba Zákonníka
práce bola v čase jeho vzniku zlá. „Dnešný Zákonník práce zodpovedá podmienkam,
v ktorých vznikala jeho posledná novelizácia,“ dodáva Rencešová. V kríze
pomohol udržať pracovné miesta, aj keď zamestnávateľom spôsoboval problémy a v
žiadnom prípade nepomohol ľuďom, ktorí stratili prácu, nájsť si
novú. „V súčasnosti je potrebné takisto reagovať na nové sociálno-ekonomické
podmienky spôsobené dosahmi globálnej ekonomickej krízy a podporiť oživenie
hospodárstva prostredníctvom zvyšovania flexibility pracovnoprávnych vzťahov,“
dodáva Kadlečík.
Naše pracovnoprávne prostredie pritom ani dnes nie je hodnotené najhoršie.
„OECD pred zhruba rokom a pol vypracovala štúdiu o vplyve pracovnej legislatívy
vo vzťahu k pružnosti pracovného trhu a Slovensko z toho vyšlo ako
krajina, ktorá je zhruba na úrovni lepšieho priemeru,“ hovorí Palko. Zároveň
však upozorňuje na fakt, že Slovensko je dnes medzi krajinami s najväčšou
nezamestnanosťou, a preto musí spružňovať svoj pracovný trh viac ako ostatní.
Peter Podstupka
Hospodárske
noviny, 29.10.2010
