Rozhovor s Jurajom Karpišom z INESS o návrate
zlata na monetárnu scénu, ktorý dňa 10.11.2010 publikoval časopis .týždeň.
Nedávno
vystúpil na pôde Ekonomickej univerzity v rámci prednáškového cyklu
s názvom Alternatívna ekonómia organizovaného AIESEC Bratislava
a Študentským parlamentom. Zástanca ‘dobrej ekonomickej teórie’
a obhajca „zlatého štandardu“. Liberálny ekonóm a zakladateľ
think-tanku INESS. Rozhovor nám poskytol Juraj Karpiš.
.prečo ste prijali pozvanie organizátorov Alternatívnej
ekonómie a prišli ste prednášať pred študentov Ekonomickej univerzity?
(Úsmev.) Jedným z cieľov INESS-u je aj
vzdelávanie, takže takéto pozvania na stredné či vysoké školy väčšinou
neodmietame. Sme radi, že existujú študenti, ktorí sa zaujímajú o ekonómiu
aj napriek tomu, že ich tam nikto v rámci povinného cvičenia, resp. povinnej
prednášky neposiela.
.prednášku (pozn. s príznačným názvom ‘Prežijú papierové peniaze alebo
prichádzajú zlaté časy?’) ste začali inštitúciou centrálnej banky… akú úlohu
vo finančnom systéme vlastne zohráva centrálna banka? je vôbec pre nás
potrebná?
To závisí od toho, z akej ekonomickej teórie
vychádzate. Centrálne banky vznikli pred sto a viac rokmi s účelom
stabilizovať bankové trhy – teda, že tu bude nejaká centrálna autorita, ktorá
dohliadne na situáciu v bankovom sektore i na stabilnú cenovú
hladinu. Ja si však myslím, že veľkú úlohu zohrala o.i. snaha obmedziť voľný
vstup na trh, ako aj motivácia vlád, ktoré sa snažia nájsť subjekt, ktorý bude
ochotný financovať alebo pomáhať pri financovaní ich dlhov. Centrálna banka je
totiž veľmi nápomocná pri sledovaní cieľov vládnej politiky. Keď si zoberiete
americkú centrálnu banku (FED), tak to boli komerčné banky, ktoré sa snažili
o jej zavedenie – čo je min. podozrivé, že ktorých mala centrálna banka
„regulovať“, všemožne podporovali jej vznik.
.ktorý najhorší krok centrálnej banky viedol ku vzniku
súčasnej finančnej a ekonomickej krízy?
Hlavnou príčinou tejto krízy je predovšetkým zlá monetárna
politika – najvýznamnejším hýbateľom boli teda nové lacné peniaze (vydávanie
ich veľkého množstva) – a to nielen americkej centrálnej banky, ale aj iných
dôležitých centrálnych bánk, ktoré zohrali kľúčovú úlohu v tom, že
spravili peňažnú ponuku elastickou (pozn. peniaze nie sú reálny kapitál, reálne
bohatstvo – sú čisto len merítkom). Vytlačenie nových peňazí akurát mení reálne
ceny a presúva bohatstvo z jedných rúk do druhých, a zároveň
nafukuje bublinu, čo sme sa presvedčili pri nehnuteľnostiach, ktoré majú
tendenciu prasknúť.
.na jednej strane súkromná sféra spláca alebo sa snaží
splácať úvery i úroky a na strane druhej centrálna banka platí
komerčným bankám úrok na rezervách, pričom tieto komerčné banky majú
v trezoroch 1,2 bilióna USD… nie je to nespravodlivé?
Centrálna banka chcela opäť nafúknuť peňažnú ponuku
(podobne ako v roku 2001) a asi dúfala, že komerčné banky ponúknu tie
peniaze vo forme úverov ekonomike, ale to sa teda nestalo a nechali si ich
na rezervných účtoch – chránia si totiž chrbát a chcú byť poistení proti
riziku možného nesolventného, resp. nelikvidného stavu. Na druhej strane sa im
pravdepodobne nechce poskytovať úvery rizikovej súkromnej sfére, a preto
radšej budú držať hotovosť a vyhýbať sa svojej klasickej funkcii –
úverovaniu súkromných subjektov.
Ja si osobne myslím, že FED nevie, čo s tým: peniaze
skončili na rezervných účtoch a teraz zvažujú rôzne alternatívy; nepočítali s tým, že to takto skončí,
takže to nemajú pod kontrolou…
.hovoríte, že v americkej centrálnej banke aplikujú
zlú ekonomickú teóriu. Čo je potom ‘dobrá
ekonomická teória’?
Dobrá ekonomická teória vychádza zo správneho chápania
reality… Že vychádzate zo sveta tak, ako funguje a nie, ako by ste
chceli, aby fungoval. Problém v ekonómii je samozrejme ten, že nemáte
kontrolovaný pokus ako vo fyzike. Keď sa stretnú piati fyzici s piatimi
rozličnými názormi, vždy hneď viete zistiť, kto má pravdu a kto ju nemá.
V ekonómii je naopak tých premenných toľko veľa, že ich nedokážete
odizolovať, a preto je bežné, že paralelne popri sebe existujú ekonomické
teórie, ktoré si protirečia a nevieme, kto má tú ‘ozajstnú’ pravdu. Ale napriek tomu ekonomická
realita už dostatočne ukázala, ktoré teórie sú zlé, napr. také keynesiánstvo,
ktoré sa v 70-tych, 80-tych rokoch úplne zdiskreditovalo (viď stagflácia),
hoci v súčasnosti je opäť populárne – politici totiž vedia oživiť aj
zdiskreditovanú ekonomickú teóriu, ak im dáva do rúk hračky, ktoré sa im páčia.
.podľa prognóz štátny dlh Japonska dosiahne v roku
2020 300% HDP (pozn. 25% vyprodukovaného HDP vypláca Japonsko na úrokoch), USA ‘len’ 200% HDP… to im neprekáža?
Podľa teórie verejnej voľby majú politici iný horizont
záujmov ako je rok 2020 a to, že Japonsko bude mať dlh 300% HDP, nijakým
spôsobom nezníži príjem, resp. majetok daného politika, ktorý dlh zvyšuje
(nesúlad záujmov japonských politikov a japonských daňových poplatníkov).
Politici väčšinou čakajú, kým ich k radikálnejším riešeniam dotlačí
súkromný trh – tí súkromní investori, ktorí kupujú dlhopisy a ktorí začnú
ryžovať také rizikové prirážky, že si to už nebudú môcť dovoliť.
.japonsko teda nie, Amerika tiež nie. Ktorá krajina je
najzodpovednejšia?
Trochu prekvapivo Nemecko, napriek tomu že má relatívne
silnú pozíciu na medzinárodných trhoch – nemecké dlhopisy sú vnímané ako jedny
z najmenej rizikových – podniklo úsporné kroky a znižovalo deficit
verejných financií. Bolo racionálnejšie ako muselo byť. No a potom sú to
tie malé krajiny, ako Estónsko, Litva, Lotyšsko, hoci tam boli obrovské prepady
hospodárskeho rastu. Naopak boli schopné z roka na rok o 10% znížiť
verejné výdavky, čo by grécki odborári v živote nedopustili. Írsko sa tiež
snaží znižovaním deficitu, avšak tým, že sa rozhodli sanovať banky, urobili
veľkú chybu. Stojí to veľmi veľa peňazí a neviem, či budú schopní takéto
veľké záväzky ufinancovať z daní a odvodov.
Z pozitívnych príkladov, to je Nový Zéland, ktorému sa
podaril veľký obrat – dokonca mal vyrovnané rozpočty desiatky rokov –
v súčasnosti je na tom tiež relatívne dobre. Súvisí to však do menšej
miery s tým, že Nový Zéland je ťahaný Čínou a rastom Ázie, resp. majú
relatívne silné poľnohospodárstvo, ktoré momentálne profituje.
.je Slovensko, podobne ako Nemecko alebo pobaltské
krajiny, schopné tak razantne riešiť verejné výdavky? Pri tejto vláde…?
(Smiech.) Dá sa to spraviť, ale neviem, či vláda
chce. To uvidíme až za dva roky. Slovensko zatiaľ nie je v situácii, že to
musí robiť, ale vzhľadom na to, že dlh dramaticky rastie, by malo. Slovensko si
zvyklo na obrovský rast daňových príjmov z predchádzajúcich rokov, kedy
HDP rýchlo rástlo a vôbec nepripúšťalo možnosť, že hospodárstvo nebude tak
prudko rásť donekonečna. Podľa mňa by to bolo ideálne skorigovať čím skôr, aby
sme nemuseli zvyšovať dane, keďže po kríze – bez debaty – nastane oživenie
(skôr, či neskôr) a z toho oživenia budú profitovať najmä tie
krajiny, ktoré budú mať najpríťažlivejší či už daňový, alebo podnikateľský
systém pre zahraničných investorov. My sme, bohužiaľ, malá krajina, ktorá je po
40 rokoch experimentu s názvom ‘komunizmus’ vyhladovaná po kapitáli, takže my sme
závislí na tom, či budeme atraktívni pre zahraničný kapitál alebo nie. Zvýšené
dane znížia hospodársky rast a zhoršia predpoklad budúceho ekonomického
rastu.
.ako je, podľa Vás, najefektívnejšie splácať štátny dlh?
Väčšina krajín nespláca de
facto štátny dlh.
U krajín, ktoré znížili podiel dlhu na hrubom domácom produkte – to nie
je, že dochádza k znižovaniu absolútnej čiastky, ale dochádza
k znižovaniu toho podielu na HDP, tzn. HDP rastie rýchlejšie ako dlh
(najmenej bolestivý spôsob).
.čo znamená „Helicopter Ben“?
To je prezývka, ktorú súčasný guvernér americkej centrálnej
banky (pozn. Ben S. Bernanke) dostal na základe svojej práce, v ktorej
rozoberal to, čo sa stalo v Japonsku. Viac-menej hovoril, že moderná
centrálna banka má k dispozícii také nástroje, že môže kedykoľvek zabrániť
cenovej deflácii, čiže poklesu cenovej hladiny. Keby všetko (úroky, atď.)
zlyhalo, dá sa použiť príklad zhadzovania novovytlačených peňazí na
obyvateľstvo, čo by malo cenovému poklesu zabrániť.
.čo je aktuálnou úlohou komodity zlata v monetárnom
systéme?
V súčanosti oficiálne žiadnou.
.žiadnou…?
Neoficiálne má takú, že zlato je zo strany niektorých súkromných
investorov považované za tzv. antimenu. V súčasnej celosvetovej kríze
veľké meny majú problémy – hrozí im, že budú znehodnocované vzhľadom na
obrovské zadĺženie emitentov peňazí – a práve preto sa zlato vracia na
scénu ako antimena/alternatíva k uchovaniu hodnoty kúpnej sily.
.čo sa dá očakávať, pokiaľ svet zostane pri krytí
papierovými peniazmi?
Ťažká otázka. Je v podstate viac prístupov – scénarov,
ale podľa mňa budú mať ekonomiky pravdepodobne problémy s vysokým zadĺžením. Či
to dospeje až k nejakej menovej reforme, to neviem, ale tá pravdepodobnosť
za posledné roky určite narastá.
.prečo „bancor“ nie a „zlatý štandard“ áno?
Bancor je Keynesov konštrukt aplikovaný na celý svet, ktorý
oživili v Medzinárodnom menovom fonde (podobne ako ‘euro’ v Európskej únii) – celosvetová
menová únia – avšak nemyslím si, že by mohol fungovať bez fiškálnej
centralizácie, ako ani celosvetovej vlády, čo je veľmi nepravdepodobné
a predovšetkým nežiaduce. Na druhej strane je zlato presne tá súkromná alternatíva
bankoru, ktorú si ľudia počas tisícky rokov zvolili ako celosvetovú menu bez
toho, aby im to niekto nanútil. Vybrali si ho na základe fyzických vlastností
zlata i na základe toho, že zlato ako peniaze používalo čím ďalej, tým
viac ľudí. Myslím si, že 40-ročný pokus s ničím nekrytými papierovými
peniazmi nakoniec zlyhá a možno sa zlato opäť stane peniazmi.
.v čom pramení tá cenová stabilita zlata?
Spočíva v tom,
že zlato má neelastickú ponuku, ktorá nereaguje na dopyt nejakým zásadným
spôsobom. Zlata nie je nekonečné množstvo a ťažba je nákladná. Zlato sa
nespotrebuje, neoxiduje, nereaguje s ničím, všetko zlato, ktoré vyťažíte,
zostáva na zemskom povrchu, to teda znamená, že máte stabilnú ponuku (množstvo
zlata rastie približne tempom rastu populácie) a nemáte cenové výkyvy
(ceny by mali dokonca klesať). Papierové peniaze všetky tieto výhody nemajú.
Papier nie je nič vzácne, je veľmi lacné vyprodukovať 500-eurovú bankovku,
preto je ponuka extrémne elastická a je čisto pod kontrolou politikov,
ktorí môžu mať iné záujmy ako takú cenovú stabilitu.
.stačí 160 000 ton vyťaženého zlata na celosvetový
finančný systém?
Určite. Všetko je to otázka ceny, čiže akékoľvek množstvo
zlata stačí na to, aby ste zabezpečili finančný systém pre celý svet, ak tá
cena zlata bude dostatočne vysoká.
.majú sa ázijské krajiny (Čína, Japonsko) obávať zlata?
Myslím, že by sa mali, keďže ázijské krajiny majú zlata
relatívne málo (čo súvisí aj s históriou). Ale Čína, resp. Japonsko si to
už začínajú uvedomovať – polovica čínskej produkcie ostáva v krajine
a odkúpi ju čínska centrálna banka. Keďže je hrozba menovej reformy dolára
je aktuálna, tak Čína bude veľmi postihnutá tým, že drží veľké množstvo USD
a menej statkov, ktoré si svoju hodnotu naopak zachovajú, ako napr. zlato.
.to by potom Američanom vyhovovalo a Číne naopak
uškodilo…
Presne to je dôvod, prečo by sa mala Čína starať o to,
koľko majú zlata a koľko USD. Amerika by si tým znížila reálnu hodnotu
svojho dlhu a výrazne by to poškodilo Čínu. Čína v poslednom čase aj
skupuje všetko možné hmotné po svete (ropné polia, pozemky, …), avšak
uvidíme, či to robia dostatočne rýchlo a či nakoniec nebudú držať
v rukách ‘čierneho Petra’. Oni majú trochu schizofrenickú
pozíciu: na jednej strane chcú držať americký obchodný deficit vo vzťahu
k nim a na druhej strane, ak nastane katastrofický scenár, budú
vzhľadom na držanie USD potrestaní.
.ako ďaleko sme od okamihu, že by sa papierové peniaze
naviazali na zlato?
To je len jeden z možných scenárov. Podľa mňa je to
veľmi neisté, ako to nakoniec dopadne. Nachádzame sa v niečom, v čom
sa svet ešte v histórii nenachádzal – celý svet má zosúladené,
zosynchronizované ekonomické problémy, a zároveň má papierové meny. Pokiaľ
Amerika poškodí Čínu a ostatných držiteľov ich dlhopisov a dolárov,
tak je možné, že tie poškodené krajiny budú mať záujem na tom, aby sa
nadviazali na nejaké reálne aktívum, resp. reálne peniaze kryté nejakým reálnym
aktívom – čo môže byť aj nejaká papierová mena naviazaná na zlato.
.do čoho máme potom investovať?
(Smiech.) Žiaľ, nie som finančný poradca.
.nie, ale ste finančný analytik s pracovnými
skúsenosťami zo slovenských i zahraničných finančných inštitúcií.
Nemali by ste mať iba úspory v papierových menách,
skôr sa teda chrániť aj pred takýmto katastrofickým scenárom.
.taká diplomatická odpoveď. Posledná otázka – koľko je
vlastne na svete tých „finančných“ bublín? dá sa ich vôbec spočítať?
Niektorí hovoria, že tie nové peniaze, ktoré sa dostali do
ekonomiky, nenafukujú bublinu v súkromnej ekonomickej sfére, ale nafukujú
bublinu v štátnych dlhoch. Práveže to je ďalšia bublina, ktorú sa podarilo
centrálnej banke nafúknuť (štátne dlhopisy). Či je to tak, sa dozvieme, až keď
tie bubliny prasknú.
.ivan Pribičko
