Podľa Juraja Karpiša z INESS nie je euroval
vhodným riešením problémov eurozóny a prípad Írska a Portugalska ukazuje, že
euroval nesplnil svoju pôvodnú funkciu – vrátiť dôveru na finančné trhy.
Povedal tak pre Nový čas dňa 16.11. 2010.
Bolo len otázkou
času, kedy sa na pokraj kolapsu dostane ďalšia európska krajina. Dnes je jasné,
že najbližšie k nemu má Írsko.
Krajina vraj už
rokuje o pôžičke z tzv. eurovalu. Vláda Ivety Radičovej síce odmietla požičať
peniaze Grécku, no pôžičke pre Írsko sa už nevyhne!
Írsko bude na
svoju záchranu potrebovať možno až 90 miliárd €. Už dnes by mal preto jeho
minister financií Brian Lenihan „sondovať“, za akých podmienok by jeho krajina
mohla dostať pôžičku. Ak mu ju Brusel odklepne, poskladáme sa na ňu aj my.
Slovensko totiž schválilo tzv. euroval, do ktorého má prispieť sumou
neuveriteľných 4,4 mld. €.
Otázkou nie je, či Írom požičiame, ale koľko?
„Slovensko sa už zaviazalo podieľať sa na zárukách na pôžičky z tzv. eurovalu,“
tvrdí Juraj Karpiš z inštitútu INESS. „Ministerstvo
financií nebude teraz dávať oficiálne stanoviská k neoficiálnym informáciám.
Treba si počkať na výsledky politických rokovaní, ktoré budú tento týždeň v
Bruseli, po nich bude možno jasnejšie,“ reagoval hovorca rezortu financií
Martin Jaroš.
Úrad vlády
nechcel pomoc pre Írsko komentovať. Naša pôžička pre Dublin by však podľa
rôznych prepočtov mohla dosiahnuť možno až pol miliardy eur. „Podľa nášho názoru nie je euroval vhodným
riešením problémov eurozóny a prípad Írska a Portugalska ukazuje, že euroval
nesplnil svoju pôvodnú funkciu – vrátiť dôveru na finančné trhy,“ myslí si
Karpiš.
Medzi Írskom a Gréckom je podľa neho predsa len
rozdiel. Za deficitom Grécka stoja najmä rozšafné výdavky vo verejnej správe.
Írsko sa vo verejných financiách správalo zodpovednejšie, no urobilo chybu, že
na seba prevzalo záväzky krachujúcich súkromných bánk, ktoré teraz nevie
pokryť,“ uzatvára Karpiš.
