QE2 – desať otázok a jedna odpoveď (eTrend)

Citoval ma František Múčka, zástupca šéfredaktora Trendu, patrí sa teda odpovedať. Na začiatok, by som chcel upraviť dojem, že pri kritike druhého kola
kvantitatívneho uvoľňovania (Quantitative Easing  alebo QE2) sa jedná
o lokálne, slovenské vetry:

Wolfgang Schaeuble, minister financií, Nemecko: „ So všetkým nutným rešpektom, mám pocit, že USA sú mimo.“ „Povedať, že opäť dáme k dispozícií dodatočných
600 mld. amerických dolárov nevyrieši žiaden problém.“ „Už napumpovali
do ekonomiky nekonečné množstvo peňazí cestou vysokého štátneho dlhu
a politiky FEDu spočívajúcej v pumpovaní nových peňazí do ekonomiky.
Výsledky sú katastrofálne.“  QE2  „ vytvorí ďalšie problémy pre svet“
a „povedie k dlhodobým škodám“

Martin Feldstein, ekonóm, Harvard University: „ Politika Quantitative easing navrhnutá
FEDom je nebezpečnou hrou s malým potenciálnym ziskom pri zásadných
rizikách vytvorenia bublín v aktívach, ktoré môžu destabilizovať
globálnu ekonomiku.“

Cui Tiankai, zástupca ministra zahraničných vecí, Čína: „ Mnohé krajiny vyjadrili znepokojenie
nad novou uvoľnenou monetárnou politikou FEDu a jej možnými efektmi na
finančnú stabilitu.“ Podľa Cui bude mať táto politika USA „vedľajšie
efekty“, ktoré môžu „zaplaviť“ systém, ak nebudú strážené.

23 ekonómov (Harvard, Stanford, Columbia University, bývalý
člen Rady guvernérov FEDu…), otvorený list guvernérovi FED Benovi
Bernanke :
„ Veríme, že rozsiahly program nákupu
aktív FEDom (takzvaný „Quantitative Easing“) by mal byť prehodnotený
a ukončený. Neveríme, že takýto plán je potrebný alebo hodný odporúčania
v súčasných podmienkach. Plánované nákupy aktív riskujú znehodnotenie
meny a infláciu a nemyslíme si, že dosiahnu cieľ FEDu- zvýšenie
zamestnanosti.“

A teraz nekompletný, ale aj tak dostatočne dlhý zoznam otvorených
otázok, na ktoré neúspešne hľadám odpovede u obhajcov programu QE2:

1.       Ako môžu nové žetóny vyriešiť štrukturálne problémy
ekonomiky? Konkrétnejšie, ako vymyslenie nových dolárov uľahčí
likvidáciu zlých investícií v konkrétnych oblastiach ekonomiky
(nehnuteľnosti, automobilový priemysel…) a urýchli presun pracovníkov do
iných, životaschopných odvetví? Ako QE2 pomôže ekonomiku vyliečiť
z dlhého obdobia spotrebnej párty za „lacné peniaze“ nezodpovedajúcej
reálnemu bohatstvu?

2.       Je normálne, keď šéf centrálnej banky otvorene hovorí, že chce novými peniazmi zmanipulovať cenu akcií tak, aby  vyvolala zmenu správania spotrebiteľov vytvorením pocitu bohatstva z ich rastúcich cien (Wealth Effect)?

3.       Patrí do oblasti právomoci centrálnej banky manipulácia cien
rôznych skupín aktív (akcie, dlhopisy, komodity) a nebude mať narušenie
trhového procesu objavenia ich ceny negatívne dopady na reálnu
ekonomiku?

4.       Najbohatšie  1% americkej spoločnosti vlastní 38% hodnoty akciového trhu v USA.
Ďalších 19% vlastní takmer 53% hodnoty.  Zostávajúcich 80% ľudí tak
vlastní menej ako 10% hodnoty akciového trhu. Aký  rozsah Wealth Effectu
môžeme očakávať vzhľadom na tieto fakty?

5.       Keď na chvíľu pristúpime na hru, že „dnes sme všetci keynesiánci“
, nebolo by v rámci tejto mylnej teórie na nakopnutie „živočíšnych
pudov“ lepším riešením poslať každej americkej domácnosti až do júna
2011 každý mesiac šek na 1 000 dolárov? (Objem prostriedkov potrebných
na tento program zodpovedá to plánovanému objemu QE2.)

6.       Naozaj ide o nezamestnaných? Tak prečo za plánovaný objem peňazí, ktorým budú cez primárnych dealerov (Goldman Sachs a ďalších 17 bánk, ktoré majú privilégium priamo obchodovať s FEDom)
nafukované ceny aktív relatívne bohatých ľudí radšej  na rok
nezamestnať všetkých  amerických nezamestnaných (okamžitá 0%
nezamestnanosť) a dať im kopať keynesiánske jamy za plat 40 000 dolárov?

7.       Je realistické očakávať, že investori budú donekonečna
akceptovať , že USA zneužíva postavenie dolára ako svetovej rezervnej
meny v zmysle 40 ročného  hesla „ Dolár je síce naša mena, ale váš
problém.“ a monetizuje časť dlhu (objem QE2 približne zodpovedá
 potrebám financovania deficitu USA do polovice roka 2011)-a na
zaplatenie reálne spotrebovaných tovarov a služieb si vytlačí peniaze?

8.      „Pointa
tlačenia peňazí nie je, aby sa priamo dostali do ekonomiky. Fed sa za
ne rozhodol stiahnuť z obehu americké štátne dlhopisy
s dlhšou dobou
splatnosti. Vykúpi ich od bánk a ako protihodnotu zvýši veľkosť ich
rezerv, ktoré si v centrálnej banke držia (to je tá výroba nových
peňazí). Sumárna hodnota finančných aktív na trhu sa teda nezmení.
Pribudne hodnota vo forme „hotovosti“ na účtoch komerčných bánk vo Fede a
z trhu zmiznú dlhopisy.“- píše František Múčka.

Nie je to však kompletný obraz. Primárni dealeri FEDu predávajú
nielen svoje dlhopisy, ale aj dlhopisy svojich klientov, ktorí nemajú
účty vo FEDe. Preto je pomerne pravdepodobné, že v tomto kole nebude
celý objem novovytvorenej hotovosti nepriamo sterilizovaný tým, že
ostane nečinne vo FEDe tak, ako sa to stalo pri nákupe Mortgage Backed
Securities v prvom kole – QE1. QE2 bude teda pravdepodobne tlačiť na
zvýšenie peňažnej zásoby  a zároveň klesne množstvo aktív, ktoré tieto
peniaze naháňajú (dlhopisy zmiznú vo FEDe). Ak sa to bude diať
rýchlejším tempom, akým peniaze miznú zo systému vďaka splácaniu dlhov
súkromným sektorom, aký to bude mať efekt na cenovú hladinu?

9.      Ak bude nutný exit FEDu z QE1 a QE2 z dôvodu zrýchľujúcej
inflácie (rastúcich výnosov na dlhopisoch)  nebude cena dlhopisov
a pochybných hypotekárnych cenných papierov, ktoré sa bude snažiť spätne
predať na trh, výrazne nižšia ako cena, za ktorú ich nakúpil? Ako FED
potom dostane zo systému tento rozdiel vo rezervách?

10.  Ak by ste mali vypiť liek na horúčku a vedeli by ste, že s veľmi
malou pravdepodobnosťou je vo fľaštičke kyanid (hyperinflácia), urobili by ste to?

A jedna odpoveď:

„Aký je teda rozdiel medzi tým,
keď zo vzduchu vyrobíte krátkodobé dlhopisy, aby ste pomocou nich
stiahli z trhu dlhodobé a tým, keď zo vzduchu vyrobíte peniaze a
nakúpite za ne dlhodobé dlhopisy?“

Veľký. Skúste dlhopismi zaplatiť v potravinách alebo na pumpe.
Dlhopisy sú aktíva, nie peniaze. Na rozdiel od emisie peňazí emisia
dlhopisov nemôže dvíhať ceny v ekonomike, naopak ceteris paribus cenovú
hladinu tlačí dole, keďže aj samotné dlhopisy sú kupované za peniaze
a pri ich expanzii  rovnaké množstvo  peňazí naháňa väčší objem aktív.
Ak preženiete emisiu dlhopisov, znížite ich cenu a nepotešíte tých, čo
držia váš dlh. Ak preženiete emisiu peňazí, potrestáte infláciou celé
obyvateľstvo a všetkých držiteľov dolárov.

Znamená to, že QE 2 prinesie vysokú infláciu? To samozrejme nik
nevie. Závisí to od mnohých faktorov mimo kontrolu a hlavne zorné pole
FEDu. No zdá sa, že FED je odhodlaný po kečupovej fľaši búchať dovtedy,
kým mu pod kečupom nezmizne celý tanier.

Juraj Karpiš

INESS

blog
eTrend, 25.11. 2010

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše ocenenia
Copyright © 2006 - 2026 INESS – Institute of Economic and Social Studies | All Rights Reserved