Ako pre Pravdu uviedol dňa 13.12. 2010 Radovan
Ďurana z INESS, príčinou zvyšujúcej sa miery práceneschopnosti môže byť aj
zneužiteľnosť systému nemocenského poistenia. Pre mnohých zamestnávateľov je
dnes zložité prepúšťať zamestnancov, ktorých by po hospodárskom oživení znovu
mohli potrebovať. Preto im radia vymyslieť si chorobu a namiesto mzdy poberať
nemocenskú dávku. A opačne, pre zamestnancov je práceneschopnosť vítanou
ochranou pred prepustením.
Po niekoľkoročnom
období, keď si ľudia chrípku či vyvrtnutý členok radšej vyležali v rámci
dovolenky, miera práceneschopnosti na Slovensku opäť rastie. Vlani dosiahla
4,02 percenta, čo bolo najviac od roku 2003. Údaje za tento rok ešte nie sú
kompletné, priemer za prvých desať mesiacov však predstavuje 3,94 percenta.
S rastom
nezamestnanosti sa úmerne zvyšuje aj práceneschopnosť. Platí aj, čím má
pracovník menšiu mzdu, tým dlhšie zostáva na péenke.
A keďže len od augusta
do októbra vzrástol podiel ľudí na nemocenskej k pracujúcemu obyvateľstvu
takmer o pol percenta, má napokon aj rok 2010 šancu stať sa rekordným. Záujem o
vypisovanie práceneschopnosti potvrdzuje aj množstvo prípadov korupcie lekárov,
ktorí si z vypisovania neodôvodnených PN urobili nelegálnu živnosť.
Podľa odborníkov je
príčinou strach zo straty zamestnania, ale aj záujem zamestnávateľov, pre
ktorých je často výhodnejšie, aby zamestnancov, pre ktorých práve nemajú prácu,
dočasne vyplácala Sociálna poisťovňa.
Poisťovací systém je
veľkorysý
"Vždy
platilo, že s rastom nezamestnanosti sa úmerne zvyšuje aj práceneschopnosť.
Takisto, čím má pracovník menšiu mzdu, tým dlhšie zostáva na péenke,"
hovorí ekonomický analytik Radovan Ďurana z inštitútu INESS.
Jeho slová potvrdzujú
aj fakty: kým v "bohatom" Bratislavskom kraji predstavovala vlaňajšia
miera nezamestnanosti len 2,29 percenta, v "chudobnom" Prešovskom
kraji až 6,06 percenta.
Najmenej
práceneschopných, 1,5 až 2 percentá, bolo v posledných troch mesiacoch v
Bratislave, najmä v jej okresoch I, III a IV. Hlavné mesto pritom dlhodobo
vykazuje aj najmenšie percento nezamestnaných a možno v ňom najlepšie zarobiť.
Naopak, oproti metropole až vyše trojnásobný počet maródov vykazujú
východoslovenské okresy Stará Ľubovňa, Vranov nad Topľou, Michalovce a ďalšie.
Príčinu
zvyšujúcej sa miery práceneschopnosti Ďurana vidí aj v zneužiteľnom systéme
nemocenského poistenia. Pre mnohých zamestnávateľov je dnes zložité prepúšťať
zamestnancov, ktorých by po hospodárskom oživení znovu mohli potrebovať. Preto
im radia vymyslieť si chorobu a namiesto mzdy poberať nemocenskú dávku. A
opačne, pre zamestnancov je práceneschopnosť vítanou ochranou pred prepustením.
Tí, ktorým sa len krátko pred odchodom na nemocenskú zvýšil vymeriavací základ,
môžu zase z veľkoryso nastaveného systému čerpať oveľa viac, ako doň vložili.
Alarmujúce sú aj údaje
o priemernom trvaní práceneschopnosti. To rapídne stúpa najmä v letných
mesiacoch, napríklad v auguste tohto roku sa v Bratislavskom kraji vyšplhala na
51,51 dňa, v Prešovskom dokonca na 64,28 dňa. Už vlaňajší celoštátny priemer
pritom predstavoval rekordných takmer 45 dní. V rokoch 2003 až 2008
práceneschopnosť priemerne trvala 30 až 39 dní.
Počet vyplatených
nemocenských dávok takisto z roka na rok stúpa. Kým v roku 2007 ich poisťovňa
vyplatila asi 87,4 tisíca, vlani to už bolo 108,6 tisíca a opäť je tu
predpoklad nárastu v tomto roku. Zatiaľ čo štyri roky dozadu sa priemerná suma
nemocenskej pohybovala okolo 141 eur, vlani to už bolo 185 eur a tento rok môže
byť ešte viac.
PN si možno aj kúpiť
Zdraví ľudia, ktorí z
nejakých dôvodov potrebujú pracovné voľno, si PN dokážu vybaviť aj podplácaním.
Len za posledný štvrťrok Úrad boja proti korupcii odhalil piatich lekárov,
ktorí si za vystavenie takéhoto dokladu dali zaplatiť priemerne 20 eur za deň.
"Uvidíme však, čo sa im stane. Mali by jednoznačne stratiť licenciu. No
keď pred časom úrad práce v Kežmarku odhalil prípad muža na péenke, ktorý
dostal od policajtov pokutu v Brne, lekárovi sa za neoprávnené vystavenie
dokladu napokon nič nestalo," pripomína Michal Páleník z Inštitútu
zamestnanosti.
"V roku 2009 naši
posudkoví lekári skontrolovali 506-tisíc dočasne práceneschopných poistencov.
Po previerke sa predčasne ukončilo takmer 13-tisíc péeniek," vyčíslila
hovorkyňa Sociálnej poisťovne Lýdia Výborná.
Podľa nej tiež
poisťovňa vlani vykonala takmer 97-tisíc kontrol dodržiavania liečebného
režimu. V dôsledku jeho porušenia zastavili vyplácanie dávok až v 862
prípadoch, pričom hmotný postih pre poistencov predstavoval 79 091 eur. Za
porušenie povinností bola 295 poistencom uložená pokuta v celkovej sume 3 432
eur.
Soňa Pacherová
