"Štát
by mal dávať zákazky výhradne slovenským firmám.“ Táto myšlienka je často
recyklovaná nielen vo verejných kruhoch, ale aj v súkromnej sfére.
Nedávno to bol Klub 500, teda
klub slovenských vlastníkov a spoluvlastníkov spoločností zamestnávajúcich viac
ako 500 zamestnancov, ktorý vydal vyhlásenie, že "sú pohoršení konaním
rezortu dopravy pri plánovanej výstavbe diaľnic v rámci projektov PPP. Cieľom
každej vlády musí byť podpora vlastnej ekonomiky, podpora a vytváranie
podmienok pre tvorbu a udržanie pracovných miest ľudí, ktorí v danej krajine
žijú.“ Narážali na nemecké a rakúske firmy, ktoré mali v rámci tretieho balíka
PPP stavať diaľnicu pri Žiline. Je však uprednostňovanie dodávateľov na
národnej báze skutočne výhodné?
Výhodnosť výhradného prideľovania
štátnych zákaziek je pre vlastníkov slovenských firiem nesporná. Vzhľadom na
to, že slovenských firiem schopných postaviť taký rozsiahly projekt, ako sú
diaľnice, je minimum, znamenalo by zbavenie sa zahraničnej konkurencie
prakticky automatické zabezpečenie obrovských objednávok pre pár firiem bez
ohľadu na cenu a kvalitu. Sen každého podnikateľa…
Automatická prospešnosť takéhoto
kroku pre slovenského občana je však iba imaginárna, pričom môžeme argumentovať
z troch hľadísk.
Nie je to výhodné pre Slovensko.
Sme malá ekonomika, ktorá čerpá veľké výhody z otvoreného trhu. V januári až
auguste 2010 sme vyviezli tovary a služby za 30,3 miliárd eur. Autá zo Žiliny,
obrazovky z Trnavy, či železné plechy z Košíc – to všetko uprednostnili
obyvatelia sveta pred svojimi domácimi výrobkami, pretože na Slovensku to vieme
vyrobiť efektívnejšie. Opačným smerom pritiekli tovary a služby za 30 miliárd
eur – suroviny a služby, ktoré nemáme (ropa, bauxit, železná ruda či dovolenky
pri mori), alebo ich nedokážeme vyrobiť tak efektívne, ako zahraničie
(napríklad mikročipy, turbíny a aj diaľnice). Import pracovné miesta neničí,
ale presúva ich tam, kde vyrobia viac – do exportných odvetví. Ak by sme nasilu
uprednostňovali výrobu všetkého doma, skončili by sme tam, kde Severná Kórea –
vyrábajúca všetko, ale nič poriadne.
Nie je to výhodné pre občana.
Vynecháme otázku, prečo vlastne staviame diaľnice z našich daní, a nenecháme to
na trh, a ostaneme pri základnom pravidle výhodného obchodu – čo najvyššiu
kvalitu za čo najmenej peňazí. V treťom PPP balíku (napokon zrušenom) zákazku
získali nemecké a rakúske spoločnosti, pretože ponúkli nižšiu cenu ako
slovenské.
Medzinárodná konkurencia je aj
väčšou zárukou, že si firmy postrážia súťaž a upozornia na nekalé praktiky, ako
sa stalo už mnohokrát. Ak by zákazky automaticky dostávali len slovenské firmy,
je väčšie nebezpečenstvo, že politici by za drobný poplatok odsúhlasili projekt
s nezmyselnými nákladmi. Ako sa už stalo mnohokrát.
Tretí pohľad rozporu je výhodnosť
"národného obstarávania“ pre zamestnancov slovenských stavebných firiem.
Samozrejme, automatické garantovanie zákaziek by krátkodobo zaistilo
zamestnanosť v odvetví a možno aj zatlačilo na zvýšenie miezd. Z dlhodobého
hľadiska by tieto firmy, chránené pred konkurenčným tlakom, mali slabú motiváciu
na neustále zlepšovanie a zefektívňovanie. Jedného dňa sa dnešné budovanie
diaľnic na dlh nevyhnutne zastaví, alebo prudko spomalí, a v tom momente umelo
chránené firmy budú hodené na trh, kde budú mať voči ostrieľaným súperom ťažkú
pozíciu. Angažovanosť nemeckých či rakúskych firiem na Slovensku pritom
neznamená, že uvidíme tisíce Nemcov v reflexných vestách valcovať asfalt, alebo
bagrovať zeminu. Väčšina pracovníkov bude slovenská, len riadenie, know-how a
časť strojového parku bude zahraničná.
Automatické pridelenie štátnych
zákaziek slovenským firmám by znamenalo slušné zisky pre ich vlastníkov, ale
pravdepodobne čistú stratu pre slovenských daňových poplatníkov.
Martin Vlachynský, spolupracovník
INESS
Hospodárske
noviny, 17.12.2010
