Euroval
podľa Juraja Karpiša z INESS zjemňuje tlak na politikov znížiť výdavky,
prípadne zlikvidovať bankrotujúce banky. Ako ďalej povedal pre Hospodárske
noviny dňa 21.1. 2011, reštrukturalizácia a následné očistenie finančného sektora
by odstránili neistotu v systéme a vytvorili základ na zdravý hospodársky rast.
Viac peňazí v eurovale dokáže krátkodobo stabilizovať
situáciu v eurozóne no reformy, ktoré za ten čas treba urobiť, budú bolieť.
Neexistuje však iné východisko.
Rokovania pomohli
Z krátkodobého hľadiska má euroval potenciál upokojiť
situáciu a zlacniť požičiavanie peňazí pre problémové ekonomiky. „Spready
desaťročných CDS, teda swapov kreditného rizika, klesli po začatí rokovaní o
zvýšení eurovalu z tohtoročného maxima v prípade Grécka o 187 bázických bodov,
pri Portugalsku o 78 bodov, v prípade Španielska o 66 bodov,“ hovorí hlavný
analytik Volksbank Slovensko Vladimír Vaňo. Rovnako priaznivý vplyv mali
rokovania aj na výmenný kurz eura k doláru, ktorý sa od začiatku rokovaní posilnil
v prospech eura takmer o 5 percent. Samozrejme, na to mala vplyv aj úspešná
emisia cenných papierov v Portugalsku a Španielsku, ale hlavnú úlohu pritom s
najväčšou pravdepodobnosťou zohrali práve rokovania okolo eurovalu.
Ukazuje sa, že euroval môže poskytnúť problémovým krajinám
čas, aby spravili reformy v pokoji a nie pod tlakom tak rýchlo, ak by sa
situácii nechal voľný priebeh. Takéto riešenie však má niekoľko rizík. „Zjemňuje sa tak tlak na politikov znížiť
výdavky, prípadne zlikvidovať bankrotujúce banky,“ hovorí analytik Inštitútu
pre ekonomické a sociálne štúdie Juraj Karpiš. To môže zlákať politikov, že
sa v záujme znovuzvolenia budú snažiť reformy odložiť do ďalšieho volebného
obdobia a problém sa tým nevyrieši. „Ak sa nespravia potrebné opatrenia, skôr
či neskôr si nebudú môcť niektoré štáty na trhu požičať a reformy budú musieť
zrealizovať,“ hovorí analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák.
Problémové krajiny
zasiahne recesia
Bez ohľadu na to, či krajiny uskutočnia reformy hneď alebo
až pod ochranou dáždnika z eurovalu, musia sa problémové štáty pripraviť na
rast nezamestnanosti a výrazný pokles rastu HDP, respektíve recesiu. Menej
peňazí zo štátnej kasy totiž zasiahne domácu spotrebu, čo ovplyvní predovšetkým
menej proexportne orientované štáty ako Portugalsko, Španielsko alebo Grécko.
„V prípade niektorých menej konkurencieschopných ekonomík je okrem opatrení vo
verejných financiách nevyhnutné uskutočniť aj reformné a liberalizačné kroky,
posilnenie trhových prvkov v hospodárstve, aby dokázal súkromný sektor lepšie
prispieť k hospodárskemu rastu,“ dodáva Vaňo. Dočasná recesia navyše nemusí byť
pre dané ekonomiky katastrofa. „Reštrukturalizácia
a následné očistenie finančného sektora by odstránili neistotu v systéme a
vytvorili základ na zdravý hospodársky rast,“ dodáva Karpiš. Hlavne, ak sa
bude aj naďalej dariť nemeckej ekonomike ktorá je nadviazaná na USA a mohla by
ťahať dopredu celú Európu.
Peter Podstupka
