Americká
centrálna banka (FED) vytlačila kopu peňazí a v rámci kvantitatívneho
uvoľňovania ich vysypala na ekonomiku. Nové peniaze vytvoria ilúziu bohatstva,
ľudia začnú viac míňať, firmy viac predávať a zamestnávať. To bol plán. Dnes
prichádzajú výsledky.
Americký kapitálový trh od
ohlásenia druhého kola kvantitatívneho uvoľňovania narástol o 20 percent.
Najbohatších päť percent spoločnosti, ktoré vlastnia 72 percent finančných
aktív, naozaj zbohatlo. No stúpli aj ceny ropy, potravín a iných komodít.
Práve v nich totiž kapitál hľadá
úkryt pred inflačným vyvlastnením. Index cien potravín, ktorý sleduje OSN,
stúpol o vyše 35 percent a v januári dosiahol historické maximum. Ceny sú
vyššie, ako boli počas potravinovej krízy v rokoch 2007/2008.
Centrálni bankári infláciu cien
nevidia. Sledujú totiž impotentné konštrukty ako „jadrová inflácia". Tá
neobsahuje ceny potravín a energií. Pritom vyše tretina domácností v USA minie
na potraviny a benzín viac ako 20 percent príjmu.
Podiel potravín na výdavkoch
priemerného Slováka je 21–percentný. V chudobných krajinách sa podiel výdavkov
na potraviny na celkových príjmoch často blíži k 100 percentám. O to
bolestivejšie sú pre nich posledné mesiace.
Nezamestnaných príliš neubudlo a
tí, čo príjem nezískali, schudobneli. V potravinách a na benzínke totiž siahnu
hlbšie do vrecka. Inflácia prerozdeľuje bohatstvo od nezamestnaných a
nízkopríjmových smerom k finančným inštitúciám a bohatým, ktorí profitujú z
rastu cien aktív.
Tragikomický ráz hypotézy o
efekte bohatstva posilňujú aj nezamýšľané dôsledky politiky FEDu. Rast cien
potravín leje benzín na diktátormi roky sužované obyvateľstvo chudobných
krajín. Tak FED v Egypte nepriamo pomohol zvrhnúť Amerikou podporovaného
prezidenta Mubaraka.
Juraj Karpiš
